Osobnosti

Krátky úvod Nie každé mesto, či obec na Slovensku sa môže pochváliť významným rodákom, národným buditeľom, významnou osobnosťou, tak ako sa pýši takýmito ľudmi obec Bobot. V roku 1794 dňa 2. septembra sa v Bobote narodil Michal Rešetka. Jeho meno je späté s históriou knihy u Slovákov, menovite s históriou slovenskej knihy. V Bobote žil a pôsobil aj pokrokový básnik, člen Zväzu slovenských spisovateľov Pavel Gašparovič-Hlbina. Medzi tých, čo sa hrdo hlásia k rodnému Bobotu, a ktorých pozná svet športu patrí nepochybne náš rozhlasový a televízny športový komentátor Rudolf Gallo. K významným rodákom z Bobota sa nepochybne radí aj Ján Šumný, významný slovenský pedagóg a matematik, ako aj dominikánsky kňaz Mikuláš Jozef Lexmann, OP.

Michal Rešetka Resetka (*2.9.1794 Bobot - † 9.5.1854 Horná Súča) katolícky kňaz, literárny historik, bibliograf, zberateľ a vydavateľ kníh. Patril k významným bernolákovsky orientovaným zberateľom a vydavateľom slovenských kníh, kázní a literárnych rukopisov, v období slovenského národného obrodenia sa radí aj tento vynikajúci slovenský národovec, katolícky kňaz a vzdelanec. Narodil sa v roľníckej rodine. Po gymnaziálnych štúdiách v Bánovciach nad Bebravou a Trenčíne a skončení štúdia teológie v Nitre pôsobil ako kaplán v Rajci a Dubnici nad Váhom a od r. 1834 až do smrti ako farár v Hornej Súči, kde je aj pochovaný. Bol neúnavným zberateľom slovenskej a cudzojazyčnej, rukopisnej i tlačenej literatúry a jej zhromažďovaniu venoval vyše tridsať rokov života. Jeho knižnicu využívali odborní záujemcovia i čitatelia zo širšieho slovenského okolia. Po založení Matice slovenskej sa vzácna Rešetkova knižnica stala jej majetkom. Okrem zberateľskej činnosti sa M. Rešetka sústavne venoval štúdiu slovenskej literatúry, zhromažďoval životopisné a literárne údaje o slovenských autoroch a dejateľoch. M. Rešetka bol aj horlivým osvetovým pracovníkom, podporovateľom slovenských národným podujatí, najmä škôl. Zaslúžil sa o vybudovanie školy v Hornej Súči, založil spolok miernosti a nedeľnú školu. Rešetkovo nezastupiteľné miesto v dejinách slovenskej knižnej kultúry i v dejinách slovenskej literatúry inšpirovali knižnicu v Trenčíne prevziať jeho meno do svojho názvu.

Pavel Gašparovič Hlbina Hlbina *13.5.1908 Veľké Kršteňany - † 21.10.1977 Bobot) slovenský básnik, teoretik a prekladateľ Rímskokatolícky kňaz predstaviteľ Katolíckej moderny, ktorý od roku 1945 až do svojej smrti bol správcom fary v Bobote. Pochádzal z roľníckej rodiny a vzdelanie získaval vo Veľkých Kršteňanoch, Trnave, Nitre a napokon v rokoch 1929 - 1934 študoval katolícku teológiu v Prahe. Pôsobil ako kňaz na rôznych farách a od roku 1945 až do svojej smrti bol správcom fary v Bobote. Literárnej tvorbe sa začal venovať ešte počas stredoškolských štúdií, neskôr svoje diela publikoval v časopisoch. Knižne debutoval zbierkou básní Začarovaný kruh v roku 1932. Je považovaný za vedúcu osobnosť slovenskej katolíckej moderny. V jeho tvorbe sa prelína kresťanská mystika s citovým nepokojom, motívmi lásky, hľadaním nadpozemského sveta a večnosti. Okrem básnickej tvorby a prekladov sa venoval tiež písaniu recenzií.

Ďalšie informácie: Pavel Gašparovič Hlbina

Rudolf Gallo Gallo (*1930 Bobot - † 21.9.2013 Kanianka) športový komentátor a reportér Populárny športový reportér (prezývaný tiež "Bican"), rodák z obce Bobot, ktorý pôsobil v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii, kde sa venoval najmä hokejovej problematike. Akreditovaný novinár na jednej letnej a siedmich zimných olympiádach. Vyše štyri desaťročia s mikrofónom za športom, predovšetkým za ľadovým hokejom – to je profesijná životná dráha tohto dnes už legendárneho športového reportéra. Veľa rozhlasových poslucháčov a televíznych divákov odrástli pri reportážach či komentároch tohto majstra slova. Stále čiperného a sviežeho chlapa s nezameniteľným zafarbením hlasu a s vysokou kadenciou slov, ktoré púšťal 42 rokov zo športovísk do éteru.

Článok o Rudolfovi Gallovi v Denníku Šport z 19.1.2015

Ján Šumný Sumny (*13.8.1901 Bobot - †1981 Zlaté Moravce) slovenský pedagóg a matematik. Ján Šumný bol synom Augustína Šumného zo Skalice a Johanny rod. Lexmann z Bobota. Johanna bola sestrou Rudolfa a Engelberta Lexmannových. Pôsobil na gymnáziách v Zlatých Moravciach, Berehove, Nových Zámkoch, Martine, na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici a opäť na gymnáziu v Zlatých Moravciach. Bol uznávaným metodikom vyučovania matematiky. Sledoval, praxou a publikáciami spoluvytváral pokrok v tejto disciplíne a sprostredkoval ho prednáškami na vedeckých a metodických podujatiach v rámci činnosti pobočky JSMF v Nitre. V druhom predmete svojej aprobácie – v chémii – bol autorom učebnice pre gymnáziá a učebno-metodickej príručky pre maturantov. Bol nositeľom vyznamenania za vynikajúcu pedagogickú prácu od ÚV JČSMF a ÚV JSMF (1965) a Zlatej medaily J. A. Komenského (1970).
Mikuláš Jozef Lexmann, OP Sumny (*28.10.1899 Bobot - †17.7.1952 v internačnom kláštore Králiky) Rehoľný kňaz, dominikán, vzdelanec, pedagóg, redaktor, letec, fotograf. Jozef, najstarší z ôsmich detí sa narodil 28. októbra 1899 v obci Bobot Alojzovi Lexmannovi a Márii rodenej Fridrichovej. Jeho matka Mária sa vo svojich 16tich rokoch chcela úplne zasvätiť Bohu, ale otec rozhodol, že sa vydá. Túžba po zasvätení sa jej tak naplnila prostredníctvom detí. Jozef Lexmann ako 17 ročný prijal rehoľný habit rehole kazateľov a rehoľné meno brat Mikuláš v Grazi po predchádzajúcich štúdiách v Budapešti. Ako kňaz pôsobil najmä v Košiciach a venoval sa kultúrnej činnosti, ba dokonca založil aj cyrilo-metodský skauting. Okrem domu Veritas, ktorý sa stal jedným z najvýznamnejších centier kultúrneho života v meste, nechal postaviť aj prvú modernú krytú tržnicu. Bol prvým kňazom v meste s vodičským oprávnením, ba dokonca sa stal aj jednateľom Autoklubu pre východné Slovensko a v roku 1935 zložil pilotské skúšky a stal sa prvým kňazom-pilotom v Česko-Slovensku. Organizácia Orol, fotografovanie, filmovanie, prednášky v rozhlase, vedenie divadla, kina, tamburášskeho súboru a dychovky... i tieto aktivity zvládal neskôr už ako prior košického konventu s nesmierne obsiahlou pastoračnou činnosťou: viedol misie a duchovné cvičenia pre rôzne skupiny ľudí od školákov, cez baníkov až po predstaviteľov inteligencie v slovenčine, v maďarčine i v nemčine, prednášal filozofiu, viedol latinsko-filozofický krúžok, spovedal, atď. V roku 1936 opustil Košice a až do roku 1939 sa venoval pastoračnej činnosti a štúdiu v Čechách. Do roku 1944 žil v Maďarsku, kde sa skrýval pred predstaviteľmi nacistického režimu, ktorý ho chcel, pravdepodobne ako človeka s nemeckým pôvodom, začiatkom vojny naverbovať do nemeckej Luftwaffe ako pilota. V roku 1944 sa opäť vrátil do svojich obľúbených Košíc. Po vojne sa Mikuláš Lexmann zaslúžil o založenie časopisu Svätý ruženec, ktorý vychádzal až do zákazu vydávania katolíckej tlače roku 1948. Opletačky s ŠtB zažil brat Mikuláš ešte pred násilnou likvidáciou kláštorov a to nie len ako dominikán, ale aj ako člen laického apoštolátu Rodina, no definitívne odchod z Košíc a následná smrť v internácií súvisí s násilnou likvidáciou reholí v roku 1950. Po internácií v Pezinku, Báči a Podolínci nasledovala internácia v Králikoch. Páter Mikuláš bol za prísnych opatrení a prítomnosti milicionárov pochovaný vo svojej rodnej obci Bobot 21. júla 1952.

Ďalšie informácie: Páter Mikuláš

Zdieľať: Google Facebook Twitter
 
História obce

Prečítajte si niečo z histórie našej obce a to obecnú kroniku, ktorú napísal Pavel Gašparovič Hlbina.

Čítaj viac »
Stránkové hodiny OÚ
Pomoc & Podpora

Pokiaľ máte akékoľvek pripomienky k technickej stránke webu, neváhajte nás kontaktovať.

admin@bobot.sk »