Fórum

back Naspäť

Meno (nick): Anton Doktor
Text príspevku:
VÝROČIE PAPIERNE

PRED 260 ROKMI ( v roku 1755 ) zemepán Jozef Illésházy a papiernik Václav Anton Roszner uzavreli zmluvu na postavenie „papierne“ v obci Bobot, ktorá (obec) patrila do bánovského panstva Illésházyovcov. Papierenský mlyn vyrábal papier z handier a slamy. Ako pohon používal vodné kolo.

V roku 1769 Škót James Watt získal prvý patent na parný stroj. V roku 1775 dokončil Watt montáž prvých dvoch parných strojov. Do roku 1800, kedy skončila platnosť Wattovho patentu na dvojčinný parný stroj, v Boultonovej továrni ( Watt bol Boultonvým spoločníkom v továrni ) bolo vyrobené viac ako 500 dvojčinných parných strojov.

V roku 1877 v papierni obce Bobot firma Neumann & Links, ktorá mala papiereň prenajatú používala na pohon strojov parný stroj s výkonom 12 ks. 77 ROKOV PO SKONČENÍ PLATNOSTI DRUHÉHO WATTOV-HO PATENTU BOL V BOBOTE V PREVÁDZKE PARNÝ STROJ VYNÁLEZCU WATTA, UŽ PRED 138. ROKMI !

PRED POLSTOROČÍM : Jedným z produktov výroby papierne bol baliaci papier. Vstupnou surovinou bol použitý papier, tak ako ho poznáme zo zberu papiera. Boli to najmä knihy, ktoré sa mleli ( skartovali ). Knihy, ktoré boli nepredajné, ktoré sa vyradili z knižníc ako poškodené alebo politicky nevhodné. Po roku 1945, 1948, 1953, 1968. Učebnice pre slovenské gymnázia z rokov 1939-1945, politické kalendáre po roku 1948, trhacie kalendáre „čo deň - to list“ s obrázkami dejateľov, s generalissimom v prilbici atď.. Tajné dokumenty sa mleli za účasti dozoru. Niekedy išli knihy z tlačiarne rovno na skartovanie do papierne. Spomínam si na knihu Kriminalistická laboratoř od autora televíznych seriálov Vladimíra Škutinu. Iný prípad boli celé archy, farebnej tlače Biblie v anglickom jazyku, ktorú sme neskôr poznali ako Bibliu pre deti. Obrázky mali posunutú viacfarebnú tlač. Tlačilo sa to v tlačiarni novín PRAVDA a bol z toho malý škandál ( že tlačiareň PRAVDY tlačila cirkevnú literatúru za devízy).

V 50 rokoch minulého storočia deti „fabrikantov“ sa chodili „kúpať“- sprchovať ( v jeden deň v týždni ) do továrne, čo umožňovalo priniesť si domov knižku zabalenú v uteráku, pokiaľ rodič nejakú prichystal. Ak uvážime, že v domácnostiach okrem knižiek modlitebných a ročných kalendárov veľa kníh nebolo, papiereň, okrem toho, že poskytovala viac ako 200 pracovných príležitosti občanom, umožňovala cez takto získané knihy zvyšovať „politický“ rozhľad aj mladých občanov. Poznali sme veliteľov SNP ako aj členov vlády Slovenskej republiky nielen podľa mena a priezviska, ale aj ako vyzerali v čase, keď sa o jedných i druhých už nemohlo hovoriť. Dokonca si myslím, že sme čítaním týchto knižiek získavali národné povedo-mie. Na dôkaz uvediem niektoré z knižiek : POVESTI A HISTORICKÉ ČLÁNKY – Jozef Branecký, Bratislava 1943 ( 60 povestí, z nich vyberám: o Pribinovi, Cyril a Metod, o pôvode kúpeľov v Tr. Tepliciach, Svätopluk-ovo dedičstvo, o strečianskom, trenčianskom, vršateckom, hričovskom, tematínskom hrade, o Matúšovi Čákovi, o Jánošíkovi, o slovenských zemanoch, o cechoch, o dôchodkoch starých slovenských učiteľov, doplnené fotokópiami : obraz Matúša Čáka, zo zápisnice hrdelného súdu nad Jánošíkom, z diária farského kostola v Pruskom, z čachtického kostola, o zdatnosti starých slovenských mlynárov atď. ) ; ŽIVOTOPIS SV. CYRILLA A METHODA, apoštolov slovanských – napísal Karol Dubravský, farár Dolnomotešický, Trnava 1922, vyberám z Predmluvy autora : ...“ Neslobodno však i nám zapomenúť, že sme Slováci, ktorí tvoríme jednu ratolesť národa Slavianskeho“.. ; ĽUDOVÍT ŠTÚR – Kniha prvá, Diela Slovenských spisovateľov, vydáva Matica Slovenská, Martin 1928. Z prvých stránok vyberám : ..“ Veľmi dobre mi je v pamäti a som očitým svedkom toho, ako národ český prijal Štúra r. 1948. Bol najkrutejší boj o slovenčinu, v ktorom známou svojou žurnalistickou zručnosťou, satirou a spoločenskou agitáciou nebožtík Havlíček a rovesníci jeho Lamblovci a iní vystupovali v žurnáloch proti Štúrovi. ..... Ľudovít Štúr prišiel do Prahy. ...... celou búrou národa (českého) žiadaný bol len v slovenčine rečniť. A Štúr zvučnou slovenčinou okúzľoval mnohé tisíce národa českého. “ ; ČÍTANKA pre 4. a 5. ročník ľudových škôl – zostavil J.C.Hronský a R. Klačko, Martin 1941 ; 10 ROKOV OSLOBODENÉHO SLOVENSKA – Milan Janota, Bratislava 1928, z knihy vyberám ; .... Správa v obciach : ... „ bol vydaný nový volebný zákon č. 75/1919. Volebné právo dľa tohto zákona je všeobecné, tajné a bezprostredné, vykonávané po obciach. Týmto bolo raz navždy zabezpečené, že úrady sú vlastne ustanovené pre potreby ľudu a občanov a nie naopak. Zavládol teda Slovenskom nový duch, duch demokracie. ... Školstvo : Starať sa preto musíme o to, aby do všetkých vrstiev nášho ľudu prenikol odkaz Sasinkov : Nepovstane, milý brachu, národ náš zo svojho prachu, keď nebudú kvitnúť školy na dedičnej jeho roli. .... Závodné výbory : ... Významný výdobytok nášho sociálneho zákonodarstva je zriadenie takzvaných závodných výborov. .... Závodný výbor dľa dnešného právneho stavu umožňuje zmenu pomerov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami tak, aby sa neobmedzoval na púhe vybavovanie otázok mzdových a pracovných, ale ktorý by pripúšťal i spoluúčasť zástupcov zamestnancov na správe závodov. ... Vysťahovalectvo : ... Na príklad štatistika ministerského radcu Dra A. Boháča vykazuje, že počet vysťahovalcov zo Slovenska v rokoch 1899 až 1914 činí 477 375 osôb, teda priemerne 30 000 za rok. “ ; VÝBER Z DIELA – J.G.Tajovský, Bratislava 1953 ; APOŠTOL NÁRODOV – Émile Baumann, Trnava 1947 ; PODIVNÝ PRÍPAD DR. JEKYLLA A PÁNA HYDA – R.L.Stevenson, Martin 1948 ; ZLATNICA – J.H.Zschokke, Bratislava 1938; MENDÍK – Ľudevít Kubáni, Praha 1928 ; DEŇ V POMPEJI a iné články – Anton Novák, Ružomberok 1918 ; VSTAL Z MŔTVYCH – Maiju Lassilová, Liptovský Mikuláš 1960 ; ŠEST LEGEND HLEDÁ AUTORA – Oldřich Králik, Praha 1966 ; MÁ BIBLIA PRAVDU ?- Heinrich Fuchsz, Bratislava 1960 ; SPIKNUTÍ PROTI MÍRU – Ralp Parker, Praha 1950, U tejto knihy sú zaujímavé pečiatky knižníc odkiaľ do papierne prišla : Okresná súdna väznica v Rim. Sobote, Knižnica väznice v Rim. Sobote, Nápravno-pracovný tábor Banská Bystrica.

Odcudzenie knižiek sme nepovažovali za krádež. Nejednalo sa o knihy ale o odpad. Tu možno názorne ukázať rozdiel v pojmoch cena a hodnota tovaru. Cena tých knižiek sa rovnala váhe knižky krát cena za kg. Pri cene 50 halierov za kg sa jednalo o cenu 7až 35 halierov za knižku. Hodnota knihy záležala od nového vlastníka. Boli knihy, ktoré nemali hodnotu ani vo výške ceny odpadu, iné cenu odpadu prevyšovali1000 i viackrát. Za takú považujem knižku od pána farára z Dolných Motešíc-- ŽIVOTOPIS SV. CYRILLA A METHODA.

Keď hovorím o cenách kníh, spomenul som si na iný prípad. Ako čitateľ najskôr Okresnej neskôr Krajskej knižnice v Trenčíne, dnes knižnice nesúcej meno nášho rodáka, Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne, som si požičal v roku 1983 knihu Dominika Tatárku ČLOVEK NA CESTÁCH, vydanú v roku 1967, ilustrovanú Mariánom Vanekom. Satira v knižke obsiahnutá, sa mi tak páčila, že som ju chcel mať doma. V dobe Normalizácie sme obsah knižky považovali za čosi výnimočné, disidentské ( disident /lat./ – odporca oficiálneho smeru v politike ). Nedala sa kúpiť. Potom som dostal kreatívny nápad, zodpovedajúci dobe. V Knižnici som povedal, že ju nemôžem vrátiť, lebo sa mi stratila, zaplatil 17 Kčs (22.8.1983), čo bola predajná cena knihy, doma som potvrdenku č. 20 vložil pod priehľadný obal knihy a založil do knižnice. Mala pre mňa hodnotu k nezaplateniu. Pre dnešných prvo-čitateľov už asi nemá ani cenu ani hodnotu.

Dnes v Krajskej knižnici M. Rešetku v Trenčíne v pobočke na Juhu majú kôš z umelej hmoty na bielizeň a v ňom sú „nasypané“ knižky vyradené z Knižnice, alebo darované Knižnici, ktoré si za jednotkovú cenu 0.2 € môžete vziať.

Mám pred sebou knihu G.M.Laskomerského Sosbierané ŽARTY A ROZMARY, vydaná v Kníhtlačiarni Turčiansky Sv. Martin, z roku 1922 s pečiatkou OBECNÁ KNIŽNICA VYSOČANY. Prvá strana knihy obsahuje piktogram, ako sa kniha otvára, ako sa drží, ako sa obracajú listy so spresnením „Nie tak – ale tak“ a druhá strana DESATORO ČITATEĹOM:

1. Spomni si zakaždým, keď berieš vypožičanú knihu do ruky, že nie je tvojim majetkom a že ju musíš vrátiť včas a celkom neporušenú.
2. Vypožičanú knihu zaobaľ doma hneď do papieru. Neber ju do nečistých rúk. Pamätaj, koľko čitateľov bude chcieť ešte za tebou čítať tú istú knihu, čistú a neporušenú.
3. Ušpinená kniha budí ošklivosť, prenáša i nákazlivé choroby. Preto neobracaj strany naslinenými prsty, nevkladaj medzi ne tužky, sirky a pod., nezahýbaj rohy strán, ale vlož na miesto, kde si dočítal pásik čistého papieru alebo stužky.
4. Pri čítaní nevyvracaj a nerozlamuj chrbát knihy; keď leží na stole, neopieraj sa o ňu rukami; neodkladaj knihu na miestach vlhkých alebo zaprášených.
5. Nečítaj pri jedle ani v posteli. Pri čítaní nezabudni vše vydýchnuť a dať odpočinúť očiam.
6. Nezáleží na počte kníh, ktoré si prečítal, ale na tom, čo a ako si čítal.
7. Preto čítaj pozorne a oddane, nečítaj len očami, ale čítaj srdcom. Nepreskakuj pri čítaní odstavce alebo i celé strany. Voľ len knihy dobrých spisovateľov.
8. Vypisuj si, čo sa ti pri čítaní najväčšmi páčilo, čo ťa dojalo alebo uchvátilo: krásne opisy, významné vety, zaujímavé výpovede. Poznamenaj si krátky obsah knihy, titul a spisovateľa.
9. Nečítaj mnoho naraz, ale čítaj každý deň – a každý deň niečo dobrého vykonaj.
10. Uč sa z kníh dobru a pravde. V tom je zmysel života.

V škole na Bobote sme sa naučili čítať. K dispozícii sme mali popri knižnici v škole ešte jednu „ špecifickú knižnicu “. Platí zásada : dostať dar (špecifickú knižnicu) prináša úžitok (obci) podľa schopnosti toho, kto ho (občania obce) dostal. Sme rozhľadenejší, tolerantnejší, v porovnaní s občanmi susedných obcí?

ĎAKUJEM za pozornosť. AD
Dátum vytvorenia: 2015-04-07 18:08:22

Zdieľať: Google Facebook Twitter
 
História obce

Prečítajte si niečo z histórie našej obce a to obecnú kroniku, ktorú napísal Pavel Gašparovič Hlbina.

Čítaj viac »
Stránkové hodiny OÚ
Pomoc & Podpora

Pokiaľ máte akékoľvek pripomienky k technickej stránke webu, neváhajte nás kontaktovať.

admin@bobot.sk »