Fórum

plus Pridaj príspevok

comment Ivana

10.04.2016 21:23:59

Dobrý večer, nedá mi nezareagovať... pekne píšete o našej dychovej hudbe v ktorej naozaj pôsobí veľa "BÁNOVČANCOV :-) ....ale ak ste si dobre všimli....hrala tam jediná žena...trubkárka....mimochodom BOBOŤANKA ako repa :-) a aj napriek tomu,že momentálne žijem v Bánovciach....ale už len do leta....ma poznáte a ja vás tiež.....som dcéra Ľuboša Michaličku pri Ludoprinte.....tak dúfam, že tu tradíciu ešte v kapele dlho podržím :-) a Vás rada uvidím na naše ďalšej akcii....s pozdravom Boboťanka Ivana

comment obecný príspevok

16.03.2016 19:04:10


SAMOSPRÁVA - ZHROMAŽDENIE OBYVATEĽOV OBCE – VEREJNÉ OBSTARÁVANIE

Začnem citáciou zákona a tým, ako to robia inde.
SAMOSPRÁVA
Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce
a) orgánmi obce,
b) miestnym referendom,
c) zhromaždením obyvateľov obce.

ZHROMAŽDENIE OBYVATEĽOV OBCE
Na prerokovanie obecných vecí môže obecné zastupiteľstvo zvolať zhromaždenie obyvateľov obce alebo jej časti.
Priama demokracia (miestne referendum + zhromaždenie obyvateľov obce ) a zastupiteľská demokracia (starosta + poslanci) predstavujú dve formy realizácie princípu suverenity ľudu. Niekedy bývajú dávané do protikladu, ale obvykle existujú popri sebe a navzájom sa dopĺňajú. Vzhľadom na úplne stručnú a všeobecnú charakteristiku zhromaždení obyvateľov obce v zákone, je ich bližšia úprava ponechaná prakticky úplne na samotné obce, vrátane rozhodnutia o tom, či sa tak udeje formou všeobecne záväzného nariadenia alebo iného predpisu (napr. pravidlá alebo zásady organizovania), resp. či zhromaždenia obyvateľov obce budú samosprávou nejako bližšie upravené.
Témou zhromaždení obyvateľov obce sú najčastejšie zámery samosprávy týkajúce sa budúcnosti a hodnotenie jej činnosti s pohľadom do minulosti a to tak v obciach, ako i v mestách. Súvisí to tiež s tým, že iniciátorom väčšiny zhromaždení sú orgány samosprávy samotné.
Druhou najčastejšou skupinou tém zhromaždení sú otázky späté s výstavbou, urbanizmom a životným prostredím . Tento typ zhromaždení prevláda najmä v mestských častiach veľkých miest.
Tretím okruhom sú témy týkajúce sa majetku, hospodárenia a rozpočtu samospráv .
Výnimočným z hľadiska konania zhromaždení obyvateľov obce je mesto Vráble, kde sa konajú takpovediac „štandardné“ (alebo tiež predrozpočtové) zhromaždenia obyvateľov obce každoročne v častiach mesta a následne i v meste od roku 2003 Z 28 zhromaždení ( do roku 2012 ) sa len jedno netýkalo návrhu rozpočtu na nasledujúci rok (týkalo sa zámeru výstavby bioplynovej stanice).

V roku 2015 i v našej obci bolo vhodné zvolať zhromaždenie obyvateľov obce a prediskutovať nasledujúce témy :
• Program rozvoja obce BOBOT 2015 -2023 (PHSR)
• Návrh rozpočtu obce Bobot na rok 2016
• Vybudovanie digitálneho kamerového systému v obci Bobot
Otvorenou otázkou zostáva, či by bolo vhodné vypracovať VZN o konaní ZOO ?

S realizáciou Projektových zámerov obsiahnutých v PHRS bezprostredne súvisí ich financovania a spôsob verejného obstarávania.

Financovanie obce
Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.
VEREJNÉ OBSTARÁVANIE definuje zák. č. 25/2006 Z.z.
Zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní.
Pravidlá a postupy , ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb sú závislé na hodnote zákazky.
Zákazka je nadlimitná, podlimitná, podprahová alebo s nízkou hodnotou v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky.
(2) Nadlimitná zákazka je, ak predpokladaná hodnota zákazky sa rovná alebo je vyššia ako
b) 200 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru zadávanú obcou
d) 200 000 eur, ak ide o zákazku na poskytnutie služby zadávanú obcou
g) 5 000 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

(3) Podlimitná zákazka je, ak predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako
a) 40 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo o zákazku na poskytnutie služby zadávanú obcou,
b) 200 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

(4) Podprahová zákazka je, ak predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 3 a súčasne
a) rovnaká alebo vyššia ako 10 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo o zákazku na poskytnutie služby zadávanú obcou,
b) rovnaká alebo vyššia ako 20 000 eur, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác zadávanú obcou.

Zákazka s nízkou hodnotou zadávaná obcou je, ak predpokladaná hodnota zákazky je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 4 písm. a) a b) v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzaviera na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok.

Bežný postup pri verejnom obstarávaní.
1.Obec Bobot ( v zastúpení starostky obce) predloží obecnému zastupiteľstvu zámer, jeho zdôvodnenie, predpokladané náklady tak, aby poslanci sa mohli kvalifikovane rozhodnúť.
2. OZ zámer schváli, tým sa zámer stáva zákazkou a obec verejným obstarávateľom v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a poverí starostku ďalej dostupovať v zmysle tohto zákona.
3. Na základe schváleného zámeru obec vypracuje alebo dá vypracovať SÚŤAŽNÉ PODKLADY .
4. V prípade, že sa jedná o PODLIMITNÉ alebo PODPRAHOVÉ ZÁKAZKY, musí dať vypracovať PODKLADY odborne spôsobilej osoby .
5. Kontaktuje odborne spôsobilú osobu , dojedná ďalší postup VO, splnomocni osobu aby obec zastupovala a uzatvorí s ňou mandátnu zmluvu. Mandant- Obec . Mandatár: Splnomocnená osoba. Od tohto momentu VO je plne v réžii mandatára : zašle súťažné podklady ( ktoré obsahujú aj predpokladanú cenu) na Úrad verejného obstarávanie ( ÚVO ). Vo Vestníku VO budú zverejnené ako VÝZVA NA PREDKLADANIE PONÚK . Mandatár ďalej vyhodnotí predložené ponuky a určí ( prostredníctvom komisie v ktorej je predsedom ) víťaza VO. Obec s víťazom uzatvorí zmluvu na realizáciu zákazky.
6. Pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami obec nie je povinná vykonávať činnosti prostredníctvom odborne spôsobilej.
7. Obec ako verejný obstarávateľ je povinný zverejniť raz štvrťročne na webovom sídle verejného obstarávateľa alebo v periodickej tlači, prípadne inou formou zverejnenia súhrnnú správu o zákazkách s nízkou hodnotou s cenami vyššími ako 1 000 eur, v ktorej pre každú zákazku uvedie najmä :
a) hodnotu zákazky,
b) predmet zákazky,
c) identifikáciu úspešného uchádzača.

Čerpaníe eurofondov obecne
O čerpaní prostriedkov z eurofondov na projekty obci média často píšu ako o vyhodených peniazoch. Ján Rudolf ktorý v roku 2006 viedol rokovania s Európskou komisiou o balíku eurofondov na roky 2007 až 2013 si myslí, že je veľa prípadov, keď projekty podporované z fondov EU nemali žiadny efekt, boli niekoľkonásobne predražené. Boli to projekty pre projekty a nie projekty, ktoré by priniesli lepšiu konkurencieschopnosť, vyššiu kvalitu života, lepšie zdravotníctvo, kvalitnejšie životné prostredie, nižšiu nezamestnanosť, lepšiu infraštruktúru a tým rozvoj daného regiónu. Zlyháva najmä aplikácia kontrolných pravidiel. Systém kontroly v rámci Slovenska vykazoval nedostatky , najmä čo sa týka kontroly predraženia projektov.

Postup pri projekte Vybudovanie digitálneho kamerového systému v našej obci
Podľa dostupných informácii vo Vestníku Úradu verejného obstarávania Obec Bobot ako verejný obstarávateľ má evidované dve zákazky
Názov Zákazky I : Vybudovanie digitálneho kamerového systému - obec Bobot
Dátum vytvorenia: 29.06.2015, Dátum odoslania výzvy na ÚVO 26.06.2015
Kontaktné miesto (miesta): EPIC Partner a.s., Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno Kontaktná osoba: Ing. František Mayer
Predpokladaná hodnota predmetu zákazky bez DPH : 149 825,0000 EUR ( cca 180 000 s DPH )
Lehota na predkladanie ponúk Dátum a čas: 17.07.2015 10:00
Podmienky otvárania ponúk Dátum a čas: 17.07.2015 10:30 Miesto : EPIC Partner a.s., Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, kancelária č. 25

Podľa zápisnice zo zasadnutia OZ dňa 26.6.2015
Starostka obce v bode 6. Zmluva o manažmente verejného obstarávania, oboznámila poslancov o návrhu zmluvy o manažmente verejného obstarávania so spoločnosťou EPIC Partner, a. s, ktorá by vykonala za obec Bobot verejné obstarávanie na projekt Vybudovanie digitálneho kamerového systému v našej obci vo výške 999 €. V súčasnosti vychádzajú výzvy z Eurofondov a naša obec by sa mohla uchádzať o jeden z nich, monitorované by boli kritické miesta obce, napr. cintorín, kultúrny dom, autobusové zástavky, budovy ŽŠ a MŠ a pod. Poslanci vyjadrili nesúhlas so zavedením kamerového systému v obci, lebo nemali k nahliadnutiu projektovú dokumentáciu, ktorá by vypovedala o rozmiestnení kamerového systému; myslia si, že sú pre obec potrebné podstatnejšie veci. Možno aj údržba zavedeného kamerového systému by si určite vyžadovala technickú údržbu, ktorá by obec stála finančné prostriedky.
Uznesenie č. 79/2015:. OZ v Bobote neschvaľuje Zmluvu o manažmente verejného obstarávania so zhotoviteľom EPIC Partner, a. s. .

Názov Zákazky II.: Vybudovanie digitálneho kamerového systému v obci Bobot
Dátum vytvorenia: 18.12.2015, Dátum odoslania výzvy na ÚVO 17.12.2015
Adresa a kontaktné miesto, na ktoré musia byť doručené ponuky Ladislav Bús IČO: 44613121 Tomášikovo 221 , 925 04 Tomášikovo Slovensko
Predpokladaná hodnota predmetu zákazky bez DPH : 81 650,0000 EUR
Lehota na predkladanie ponúk Dátum a čas: 07.01.2016 10:00
Podmienky otvárania ponúk Dátum a čas: 07.01.2016 17:00 Miesto : GASTROCENTRUM, spol. s r.o., Železničiarska 1556, 92401 Galanta
Zápisnica napísaná dňa 7.1.2016 z otvárania ponúk na predmet zákazky: „Vybudovanie digitálneho kamerového systému v obci Bobot“
1. Ing. Nikolas Duba - isupport 925 01 Matúškovo 320 Cena s DPH (€) 100 038,50
2. MAXNETWORK, s.r.o. 925 22 Veľké Úľany Cena s DPH (€) 99 816,00
3. JANUS TEAM s.r.o 925 22 Jánovce 65 Cena s DPH (€) 101 107,20
Výsledok vyhodnotenia ponúk a poradie uchádzačov
Poradie uchádzačov:
1. MAXNETWORK, s.r.o.,
2. Ing. Nikolas Duba - isupport ,
3. JANUS TEAM s.r.o
Identifikácia úspešného uchádzača:
MAXNETWORK, s.r.o., Kpt. Jána Nálepku 866/18, 925 22 Veľké Úľany

Podľa zápisnice z mimoriadneho zasadnutia OZ dňa 9.1.2016
Starostka obce v bode 6. Mandátna zmluva kamery otvorila opätovne tému kamerového systému v našej obci - vybudovanie digitálneho systému. Poslanci OZ po diskusii odsúhlasili zapojiť sa do projektu kamerového systému a odhlasovali mandátnu zmluvu, ktorej predmetom je vykonanie procesu verejného obstarávania na zákazku: Vybudovanie digitálneho kamerového systému v obci Bobot.
Uznesenie č.7/2016 : OZ v Bobote schvaľuje: Mandátnu zmluvu medzi zmluvnými stranami ako mandant obec Bobot so sídlom Bobot č. 56, 913 25, Bobot v zastúpení starostkou obce a ako mandatár Ladislav Bús so sídlom Tomašikovo 221, 925 04, ktorej predmetom je vybudovanie digitálneho kamerového systému v obci Bobot

Každý, kto si pozorne všimne jednotlivé dátumy v časovom slede môže resp. mal by si utvoriť svoj názor. Uvediem svoj.
1. V bode 4. Došlá pošta programu rokovania OZ dňa 29.5.2015 starostka obce oboznámila poslancov o vypracovanom „Programe rozvoja obce Bobot 2015 – 2023“, ktorý je potrebné v zmysle zákona č. 309/2014 Z. z. schváliť. Uznesenie č. 70/2015 OZ v Bobote schvaľuje: „Program rozvoja obce Bobot 2015 – 2023“
Schválený PHSR Obce Bobot neobsahoval projektový zámer : Vybudovanie digitálneho kamerového systému.
2. Odhliadnúc od ceny za kamerový systém sa domnievam, že projektový zámer o jeho vybudovaní mal byť predmetom diskusie s občanmi obce na zhromaždení občanov. Bol som svedkom zvolania zhromaždenia občanov obce aj v menej závažnom prípade.
3. To, čo ma prekvapilo, je predpokladaná cena včitane DPH zákazy I. 180 000 €. To je balík peňazí rovnajúci sa 2/3 dotácie obce na rok zo štátneho rozpočtu ! Čo je tak hodnotné v našej obci, že je to potrebné nepretržite sledovať ?
4. Ešte viac na prekvapil rozdiel medzi predpokladanou cenou zákazky I a zákazky II. 80 000 € ! Iba tým, že to bolo „narýchlo“ predložené a OZ zmluvu neschválilo, 80 tis € z Eurofondov zostalo pre inú obec. Iste nie je náhoda, že zákazky ktorých proces verejného obstarávania realizovala spol. EPIC Partner, a. s. mali predpokladanú hodnota predmetu zákazky bez DPH : 150 435 € ( Neporadza ), 150 800 € (Dolné Naštice – iba 7 kamier ), 149 220 € ( Dežerice), 149 800 € ( Hradište), 150 213 € (Ostratice ) a Bobot 149 825 €. Vo všetkých menovaných obciach boli tí istí uchádzači ako v našej Zákazke II, a vždy úspešným uchádzačom bola spol. MAXNETWORK, s.r.o., Veľké Úľany.
5. Zákazky na vybudovanie kamerového systému, ktorých verejné obstaranie realizoval
ako mandatár Ladislav Bús so sídlom Tomašikovo 22 mali predpokladanú hodnota predmetu zákazky bez DPH : 81 650 € ( Brezolupy ), 81 650 € ( Šišov ) a Bobot 81 650 €. Aj v týchto obciach bola úspešným uchádzačom spol. MAXNETWORK, s.r.o., Veľké Úľany.
6. V jednom prípade bola úspešným uchádzačom spol. MAXNETWORK, s.r.o., Veľké Úľany, aj keď cena jej ponuky bola o 12 432 € vyššia ako cena iného uchádzača.
7. U Zákazky I bola vypracovaná výzva spol. EPIC Partner a.s. zaslaná na UVO 26.06.2015. Ešte predtým musela starostka obce splnomocniť EPIC Partner a.s. na zastupovanie vo veci verejného obstarávania a ešte predtým nájsť subjekt, ktorý obec bude zastupovať. A to všetko v čase, keď OZ o veci nebolo informované a ani 26.06.2015 na schôdzi OZ poslanci nemali k dispozícii projekt kamerového systému. U Zákazky II 9.1.2016 sa konala schôdza OZ, kedy poslanci odsúhlasili mandátnu zmluvu s madatárom, pričom už 7.1.2016 bol známy úspešný uchádzač.
8. Nadobudol som dojem, že obec zastúpená jedným človekom v prostredí čerpania eurofondov je úplne závislá na dobrej či zlej vôle mandatára.
9. Nie sú známe informácie o postupe a spôsobe výberu uchádzačov v prípade podlimitných zákazok.
10. V roku 2015 obec nezverejnila štvrťročnú súhrnnú správu o zákazkách s nízkou hodnotou s cenami vyššími ako 1 000 eur .

Občania obce nie sú odkázaní na informácie o dianí v obci iba na zhromaždeniach občanov obce raz ročne. Zákonodarca vytvoril veľa možností, ako môže občan získať podrobné informácie a byť aktívnym :
• Zverejňovanie zápisníc z rokovania OZ
• Zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr
• Vestník verejného obstarávania vydávaný Úradom verejného obstarávania
• Zverejnenie návrhu a schváleného rozpočtu obce
• Požiadať starostku obce o nahliadnutie do dokladov v zmysle zákona o verejnom prístupe k informáciám.
A to všetko elektronicky.


16.3.2016 A. Doktor star.

P.S.

Verejné súťaže na dedinách sa zvrhli na divadlo

Gemerská obec Drňa má len dvesto obyvateľov, ale stráži ju kamerový systém za takmer 200-tisíc eur. Kamery boli vlani vo všeobecnosti eurofondový hit.
15.03.2016 | Ján Kováč | © 2016 News and Media Holding
ZDIEĽAŤ
Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) patriaca pod rezort pôdohospodárstva na ne vo dvoch výzvach vyčlenila 16 miliónov eur a od obcí nechcela žiadne spolufinancovanie. Výsledok? Obce prepadli márnotratnosti a vôbec ich netrápila mizerná úroveň súťaží. Ak sa aj do tendrov zapojilo viac uchádzačov, v mnohých prípadoch sa zdá, že súťaž len predstierali.
Iba pre Galanťanov
Ako predstierané súťaže sa javia tie, ktoré vlani organizoval poradca pre verejné obstarávanie Ladislav Bús. Priamo jemu zverila svoje eurofondové súťaže zhruba tridsiatka starostov. Ďalších dvadsať podpísalo zmluvu s jeho manželkou Agnesou. Zatiaľ všetky, ktoré TREND našiel vo vestníku verejného obstarávania, vyhráva spoločnosť Maxnetwork z Veľkých Úľan pri Galante.
Okrem Maxnetworku sa súťaží zúčastňovali ešte dvaja uchádzači: eseročka Janus Team a živnostník Nikolas Duba. N. Duba aj majiteľ Janus Teamu Tomáš Szabó podľa informácií TRENDU v minulosti pracovali pre Maxnetwork. N. Duba to aj potvrdil. Všetci uchádzači aj Búsovci žijú a pôsobia na vidieku pri Galante v okruhu približne 20 kilometrov. Maxnetwork a Janus Team dokonca v susedných obciach. Do veľkých eurofondových súťaží púšťali Búsovci len toto trio. Len čo sa do súťaže prihlásil niekto štvrtý, vylúčili ho.
Dalo by sa tomu rozumieť, keby šlo o lokálny biznis. Fungovanie lokálnej konkurencie na lokálnom trhu by pôsobilo dôveryhodne. Lenže traja známi sa púšťajú do súťaží po celej krajine. A idú vždy do rovnakých tendrov. Tam, kde je Maxnetwork, idú vo väčšine prípadov ďalší dvaja, alebo aspoň jeden z nich. Tam, kde Maxnetwork nejde, nejdú ani oni.
TREND celkovo analyzoval bezmála dve stovky vlaňajších zákaziek na kamerové systémy. Okrem 50 súťaží manželov Búsovcov vyhral Maxnetwork ešte ďalších zhruba dvadsať. Tie síce organizovali iné agentúry, no ako autor súťažných podkladov sa tiež uvádza L. Bús. Podobne ako on, aj ostatné agentúry zo súťaží okrem galantského tria vylúčili všetkých ostatných súťažiacich.
Ťažko sa dá vysvetliť aj to, že druhá najnižšia cena bola od ceny Maxnetworku vždy tesne blízko, no nikdy ju nepodliezla. Vo väčšine Búsových súťaží bol rozdiel do jedného percenta, v ojedinelých prípadoch dve alebo tri percentá. Napriek tomu Janus Team ani Nikolas Duba nevyhrali ani jednu z týchto súťaží.
Veľkorysé riešenia
Celkovo sa súťažné podklady L. Búsa využili v zákazkách najmenej 70 obcí, pričom 60 z nich sa skončilo podpisom zmluvy s Maxnetworkom. „Vyhrali sme všetky predmetné súťaže s najnižšou cenou a splnili sme všetky zákonom stanovené podmienky hospodárskej súťaže,“ tvrdí majiteľ Maxnetworku Zoltán Tóth. Aj N. Duba odmieta, že by s konkurenciou koordinovali svoje ponuky.
Maxnetwork má podľa Z. Tótha dostatok vysoko kvalifikovaných zamestnancov, aby dokázal zvládnuť väčšie projekty a konkurovať tak ostatným etablovaným spoločnostiam. Skutočnosť, že niekto pôsobí v susednej obci podľa neho nemožno vnímať ako dôkaz nekalej spolupráce. L. Bús na mailové otázky TRENDU neodpovedal, cez telefón sa však vyjadril, že tendre prebehli v súlade so zákonom.
Podľa Z. Tótha dodali všetky kamerové systémy načas a obce sú s nimi spokojné. Výpovede oslovených starostov to potvrdzujú. Po inštalácii kamerových systémov zaznamenali pokles vandalizmu a keď sa stane trestný čin alebo autonehoda, kamery pomáhajú polícii objasniť ich. Oproti minulým rokom si obce kupujú veľkorysé technologické riešenia. Umožní im napríklad rozoznať poznávaciu značku auta, či tváre v tme.
Systémy, ktoré si kupovali predtým z dotácií ministerstva vnútra, takéto precízne podľa starostov neboli. Rezort na ne prispieval od dvoch do desaťtisíc eur. Pri eurofondoch PPA stanovila v poslednej 10-miliónovej výzve na každý projekt rozpätie 10- až 100-tisíc eur a v predchádzajúcej šesťmiliónovej 10- až 200-tisíc eur.
Lebo málo času
Ak sa v prípade Maxnetworku a L. Búsa javí aspoň ilúzia hospodárskej súťaže, v iných to nevidieť vôbec. Ako sa to stalo v prípade Slovanetu, ktorý vlani vyhral najviac kamerových zákaziek. TREND mu ich vo vestníku verejného obstarávania narátal vyše osemdesiat. Takmer v žiadnej z nich nemal reálneho konkurenta. Ak sa aj niekto prihlásil, vylúčili ho.
„To, že sme v mnohých súťažiach uspeli, nás teší, ale ani neprekvapuje s ohľadom na to, aké úsilie bolo pre to potrebné a z našej strany aj vynaložené,“ uviedol pre TREND hovorca Slovanetu Roman Greguš. Otázku, prečo sa do súťaží neprebojovalo viac firiem, treba podľa neho


.23. december je deň, kedy sa väčšina ľudí sa už pripravuje na sviatky. Úradníci však tento deň trávia vypisovaním verejných obstarávaní. Tento rok ich v tento deň vypísali až 219. Upozorňuje na to Transparency International.
Štedrý deň na tendre
„Tento rok to bolo rekordných 219 zákaziek, desaťnásobok bežného denného počtu. V priemere tak úradníci vypísali tento predsviatočný deň zákazku každé dve minúty. Dokopy za 64,5 milióna eur," komentuje organizácia na sociálnej sieti.
Prečo je 23. december štedrým dňom na tendre? Môže za tým byť snaha stihnúť obstarávanie na poslednú chvíľu, aby sa stihli vyčerpať peniaze určené na tento rok. Podľa Transparency však môže ísť aj o zámer okresať počet firiem, ktoré sa do tendra prihlásia.
„Pri väčšine týchto ponúk úrady zadali len minimálny možný počet dní pre uzávierku - 20 kalendárnych dní. V praxi to znamená len zhruba desať pracovných dní na prípravu v čase, keď si ľudia aj tak často berú dovolenky. Znižuje sa teda šanca, že úrady dostanú veľa kvalifikovaných ponúk a ich konkurencia zníži cenu," dodávajú odborníci z Transparency International.

Kamery v miniobciach
Ako ďalej upozorňuje Transparency, veľa verejných obstarávaní je zameraných na čerpanie eurofondov. Ide najmä o opravy miestnych komunikácií, verejného osvetlenia a inštaláciu kamerových systémov.
Tendrov na kamerové systémy je celkovo 25 a väčšinou ide o malé obce. Napríklad obec Nižná Polianka v Okrese Bardejov má asi 255 obyvateľov a dostane kamery za vyše 88- tisíc eur. Všetky obstarávania sú si podobné podmienkami a zadaním, líši sa len suma zákazky.
„Budeme v januári pozorne sledovať, kto ich bude vyhrávať a pri akej súťaži," dodávajú odborníci z Transparency International.
 
comment obecný príspevok

07.03.2016 20:13:30


O HLÚPOM JANOVI - rozprávka

Iste ste ju počuli, alebo čítali. Nemyslím tú, kde Jano získal za ženu princeznú. Myslím tú rozprávku, ako išiel Jano do lesa a v lese natrafil na spiaceho zajaca. Pozerajúc na zajaca hútal: „Chytím zajaca a vezmem ho domov. Na trhu ho vymením za hus, hus vymením za kozu, kozu za prasa, prasa za kravu a kravu za koňa “. Od radosti, ako to dobre vyhútal, vyskočil a zavýskal. Zajac sa zobudil, vyskočil a trielil do lesa. Darmo si Jano pretieral oči, zajaca nebolo.

A teraz MODERNÁ ROZPRÁVKA o hlúpom Janovi. Kde bolo tam bolo, bola obec kde obyvatelia obce nemali vysporiadané vlastnícke práva k pozemkom a preto sa rozhodli, na pokyn zhora, urobiť vo veci poriadok. Zriadili si komisiu z občanov a za predsedu komisie zvolili starostu obce. Bolo to logické. Už samotné slovo STAROSTA evokuje slovo „starať sa“. Starosta obce sa stará o obec. Akt bol zhora označený ako ROEP. Keď komisia v roku 2007 ROEP ukončila zistila, že 60 hektárov (ha) poľa ( 600 000 m2 ) v chotári obce je majetkom obce. A ako to už v rozprávkach býva, zostalo záhadou, že sa to nedozvedeli poslanci obce.
Občania obce, ktorí boli vlastníkmi pozemkov, tak ako predtým aj teraz, prenajali pôdu na gazdovanie miestnemu poľnohospodárskemu družstvu (PD) za úplatu 600 Sk za ha.
Starosta mal absolútnu dôveru obyvateľov, preto ho opakovane a opakovane do funkcie volili. Ako dobrý hospodár dlho si lámal hlavu čo spraviť, aby naňho obyvatelia obce spomínali, aj keď už nebude starostom. Hútal, hútal až vyhútal : Starosta obce chodí jednať na úrady ohľadom dotácií, stretáva sa s inými starostami, odovzdáva/získava skúsenosti, jedná s dodávateľmi služieb. Na jednania na úrady nemôže chodiť, musí sa doviesť na aute. Reprezentuje obec! Musí obci robiť dobrú reklamu. Ale na akom aute, keď obec nevlastní vozidlo? Iba vlastným autom. Ale používanie vlastného vozidla na služobné účely znamená čerpať peniaze z rozpočtu obce ako náhradu za opotrebovanie vozidla. Ročne sa jedná o 2000, 3000, 4000 až 5000 € v OBCI Z ROZPRÁVKY. Starosta sa rozhodne : Prenajme pozemky obce družstvu a za nasporené peniaze z prenájmu 60 ha pôdy kúpi obci nové osobné auto. Rozhodne sa, že o uzatvorení zmluvy o prenájme pôdy nebudú vedieť ani poslanci (i keď by mali uzatvorenie zmluvy odsúhlasiť ! ) To sa budú obyvatelia obce aj poslanci diviť ! Vzal ceruzku a počítal : rok 2007 600 Sk x 60 = 36 000 Sk = 1200€, rok 2008 660 Sk x 60 = 39600 Sk= 1320€, rok 2009 720 Sk x 60 = 43200 Sk = 1440€, rok 2010 30€ x60 =1800€, rok 2011 1800€, rok 2012 1800€, rok 2013 1800€, rok 2014 1800 € Spolu 13 000€. To bude stačiť na kúpu osobného auta v roku 2015, pre starostu obce s počtom obyvateľov 750! A počítal ďalej. Nové vozidlo, pri šetrnom zaobchádzaní a pravidelnej údržbe údržbárom OBCE Z ROZPRÁVKY, musí vydržať aspoň 15 rokov. Za 15 rokov by obec na náhradách za používanie súkromných osobných automobilov štyrom starostom zaplatila min. 2000€ x 15 = 30 000€ ! V roku 2030 by OBEC Z ROZPRÁVKY mohla kúpiť pre starostu obce osobné motorové vozidlo luxusnejšej kategórie. Starosta sa už vidí v roku 2031. Ako 85 ročný pomaličky nastupuje do strieborného mercedesu. Obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, že bývalý viacnásobný starosta za to, že v roku 2007 vyhútal nový spôsob získania finančných prostriedkov na nákup služobného vozidlá pre starostu, slávnostne naštartuje práve zakúpený „ meďák “( v slangu profesionálnych vodičov ).

KONIEC ROZPRÁVKY
Píše sa rok 2014. Nový starosta inventarizuje majetok obce a zistí, že obec vlastní 60 ha poľa na ktorom gazduje miestne družstvo. Družstvo i obec majú i zmluvy o prenájme iba v nich ako cena za prenájom ha poľa sú napísané dve nuly. Chýba pred nimi číslica 6. Príjem do rozpočtu obce za prenájom 60 ha poľa, za roky 2007 až 2014, bol rovný 0, slovom nula €. Vtedy si spomenuli poslanci i niektorí obyvatelia OBCE Z ROZPRÁVKY na bývalého starostu. Nový starosta, poslanci i niektorí obyvatelia obce sa divili. Niektorí obyvatelia krútili nechápavo hlavou, veď také veci sa stávajú skutočne iba v rozprávke!

P.S.
Nezodpovedané zostali dve otázky : Kto v modernej rozprávke zohral úlohu HLÚPEHO JANA ? Kto mal skutočne dôvod vyskočiť a zavýskať si?
( pomôcky: bývalý starosta ?, bývalí poslanci ?, nový starosta ?, noví poslanci ?, obyvatelia obce ?, PD ? )
Nakoniec hádanka: Uhádnite, kde sa OBEC Z ROZPRÁVKY nachádza ?
ROEP – register obnovenej evidencie pozemkov

7.3.2016 napísal A. Doktor star.
 
comment osobný príspevok

27.02.2016 20:14:49


BOBOŤANKA, BOBOŤAN, BOBOT

V nedeľu sme boli účastníkmi i poslucháčmi koncertu dychovej hudby BOBOŤANKA v našej obci. Popri nás Boboťanoch bola tam veľa Bánovčanov. Ak Boboťan je obyvateľ obce Bobot, potom tradíciu dychovej hudby BOBOŤANKA udržiavajú ne-boboťania. Malou útechou nás Boboťanov je, že kapelník a umelecký vedúci kapely sú Boboťania prvého stupňa. Odhliadnúc od uvedeného, bol koncert Boboťanky veľmi pekným zážitkom. Pre tých, ktorým skúsenosť hrať na dychové nástroje skončila v detskom veku fúkaním do ústnej harmoniky, sú schopnosti členov dychovej hudby BOBOŤANKA neskutočné, priam famózne, i keď umelecký vedúci kapely považuje súbor za amatérsky. Je príznačné, že to hovorí ten, ktorého ja považujem za MAESTRA. Keď som po koncerte išiel domov s manželkou, „predierajúc“ sa medzi zaparkovanými autami, povedal som jej: „ Je tu plno Bánovčanov !“ A zo skupinky idúcej za nami sa ozval ženský hlas : „ Veď tam hrali Bánovčania.“ Oprávnený pocit hrdosti, „vlastenectva“ na dychovú hudbu BOBOŤANKA, ako „produkt“ obce Bobot, mi ako rodenému Boboťanovi chýba. Počúvať Boboťanku pri 95. výročí jej založenia ma napĺňa nostalgiou za Boboťankou z mojich detských čias pred 60. rokmi. Bola skutočne bezprostredne prítomná v obci, v čase smútku i veselia.
Rodených Boboťanov v obci Bobot ubúda, a pribúdajú rodení Bánovčania a Trenčania. Ale i to sa môže zmeniť, lebo je „ moderné“ opäť rodiť doma.

Nostalgia za detstvom v rodnej obci, že som Boboťan ( v zmysle byť ) a iný je Motešičan alebo Horňanec mi nedá, aby som nespomenul túto príhodu: Chodil som do šiestej triedy do Motešíc. Bolo 13.12 - Lucie. Boli sme v škole aj poobede. Cítil som, že ma bolí pravé koleno, že mi opúcha. Myslel som si, že hýbaním mi to prejde, a tak som si koleno oprel o lavicu ( dosku pod lavicou ) a kýval som nohou. Potom sme išli domov na autobus. Pri vystupovaní som už na nohu nemohol stupiť, tak ma v kolene pichalo. Musel mi spolužiak Julo Gunár pomôcť. Spolu sme išli domov. Keďže ma noha stále bolela, otec zavolal ( ako bolo vtedy zvykom) p. Choluja z Horňán, aby poradil. P. Choluj doporučil to rozchodiť. Postup : s vedrom naplneným vodou som mal kráčať. Problém bol v tom, že vedro plné vody som ledva uniesol, keď som bol fit, a nie s boľavým kolenom. Keď doporučený postup nepomohol od bolesti, išiel som s dedkom do nemocnice v Tr. Tepliciach na ortopédiu. Tam si ma „nechali“. Diagnóza „voda v kolene“. Lokálne mi to schladili, prerezali kožu na kolene a obsah odsali. Ani to veľmi nebolelo. Nohu dali do dlahy, koleno obviazali. Dostal som sa na izbu, kde bolo 4 či päť detí, niektoré po komplikovaných operáciách, lebo „stále“ plakali. Ako cez deň tak aj v noci. Bol som prvý raz mimo domova. Bolo týždeň pred Štedrým dňom. Starší pacienti – dospeláci, ktorí mali podobnú diagnózu ako ja, boli operovaní, ja nie. Napriek tomu som chcel ísť domov a čo najskôr. Asi po dvoch dňoch sestrička otvorila dvere a od dverí a spýtala : „ Kto je z vás Bobot ?“ „ Ja !“ zakričal som. „ Pôjdeš domov“. O chvíľku priniesla barle. „ Vieš chodiť s barlami?“ ( bolo treba ísť dolu schodmi do ošetrovne na prízemí ). „ Áno“ povedal som, i keď som ešte nikdy s barlami po schodoch nešiel, nebol dôvod. Po prvom schode už som letel, iba sestrička ma zachytila. V ošetrovni už na nás čakali dvaja ošetrovatelia, vyložili ma na stôl a začali dávať dolu obväzy. Keď boli v najlepšom, vstúpil dnu lekár. Pozrel sa na mňa a ošetrovateľom povedal : „ Veď ten bol starší ?! “ a opýtal sa ma : „ Ako sa voláš ?“ „ Anton Doktor“ . „ A prečo si tu, mal tu byť Bobot? “ „Ja som z Bobota ! “ „ Späť mu to obviažte a na izbu !“, povedal prísne lekár. Vidina, že už idem domov zmizla do nenávratna. Neviem, ako som sa dostal na izbu. Nemohol som pochopiť, ako sa niekto môže volať ako obec, Jožo Horňany, Peter Motešice alebo Kristián Trenčín ? Bobot bol pre mňa názov množiny všetkých priezvisk z našej obce. Teda Doktor a Bobot boli slová identické, s názvom Bobot som sa identifikoval. Nie iba vtedy, ale po celú dobu, čo som pobýval mimo rodiska.
Štedrý večer dedko vyriešil, podpísal reverz ( prepustenie z nemocnice na svoju zodpovednosť ) a stvrdil ho fľaškou slivovice.
V poslednom zamestnaní pred odchodom do dôchodku som mal kolegyňu, ktorá sa volala Štefánia Bobotová a jej muž Erik Bobot. V telefónom zozname regionálnej oblasti Trenčín som napočítal desať Bobotov.

Píšem si so spolužiakmi. Do Čiech i SRN. A podpisujem sa: tono z Bobota.


27.2.2016 , napísal A. Doktor star.
 
comment obecný príspevok

06.02.2016 19:53:13


POZNÁMKY K VOĽBÁM

Pred pár dňami som dostal zoznam kandidátov na poslancov NR Slovenskej republiky. Vždy si prečítam mená a profesiu kandidátov. Mená preto, či tam nenájdem nejakého známeho. A profesiu preto, aby som vedel, kto sa cíti byť kvalifikovaný na posudzovanie zákonov predložených vládou, na ich pripomienkovanie a schvaľovanie. Naviac, parlament má i zákonodarnú iniciatívu navrhovať zákony. V zozname kandidátov v roku 2012 som si všimol, že za jednu stranu zaregistrovanú pre voľby do NR SR kandidovalo zo 150 kandidátov 18 kandidátov nezamestnaných, 8 barmanov, z toho 6 z jedného mesta, 8 študentov, 7 dôchodcov rôzneho typu ( výsluhoví, čiastočne invalidní, invalidní a obyčajní ), 3 krajčírky, 3 čašníčky, robotník, kozmetička, predavač, sekretárka, výťahár. Vo veľkom počte kandidujú aj podnikatelia a živnostníci. Sú to práve podnikatelia a živnostníci ktorí sa sťažujú, že prijímaným zákonom ( najmä daňovým) nerozumejú, lebo sú zložité. Predpokladám, že tí podnikatelia, a živnostníci, ktorí kandidujú za poslancov medzi nich nepatria. Aj v zozname zaregistrovaných kandidátov pre voľby 2016 sú zastúpené profesie ako v roku 2012, doplnené o starostov obcí. Nemám nič proti akejkoľvek profesii ako takej, ale sa domnievam, že by malo platiť „ šuster drž sa svojho kopyta “. Na strane druhej zlé jazyky tvrdia, že šéf parlamentu EU je vyučený kníhkupec. / Wikipédia to nepotvrdzuje : Martin Schulz ( *20. December 1955, Hehlrath, Nemecko), je nemecký politik. V časti životopis : Výuku na súkromnom katolíckom gymnáziu zanechal po deviatich rokoch štúdia. V rokoch 1977 – 1982 spolupracoval s rôznymi kníhkupectvami a vydavateľstvami. V období rokov 1982 – 1994 bol majiteľom kníhkupectva. /
Druhá vec, ktorá ma prekvapuje, je celkový počet kandidátov. O 150 miest v parlamente má záujem 2 914 kandidátov t.j. 20 krát viac, ako je kapacita parlamentu. Ak by sa jednalo o záujemcov o štúdium na vysokej škole, muselo by sa jednať o školu typu The University of Cambridge, The University of Oxford. 15 „politických strán“ ponúka plný počet t.j. 150 kandidátov, akoby chceli obsadiť celý parlament. Už pri 60% víťazstve jednej strany to je 90 poslancov s rezervou 100 kandidátov. Prečo až 15 strán je v očakávaní výsledku volieb do NR SR taká neskromná ?
Objavujú sa aj názory, že vysoký počet „ zaregistrovaných strán“ môže mať charakter „ podnikania“ . Aby strana bola zaregistrovaná, musí zložiť kauciu 17 tis. €. Ak strana získa 2% a viac hlasov voličov, ktorí sa volieb zúčastnili, kaucia sa jej vráti. Tie strany, ktoré v parlamentných voľbách získajú najmenej tri percentá hlasov, dostanú za každý hlas jednorazovú dávku vo výške jedného percenta priemernej mzdy za predchádzajúci rok. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2014 bola priemerná mzda 858 eur, za rok 2015 sa očakáva 880 €, potom za každý hlas dostanú strany 8,8 eura. Rovnakú sumu, ako dostanú politické subjekty za hlasy, im štát vyplatí ešte raz, nie však jednorazovo. Pri celkovom počte 4 400 000 voličov, pri účasti 60% bude 2 640 000 aktívnych voličov, 1% = 26 400, ak bude stranu voliť 80 000 voličov strana dostane z rozpočtu SR 1 408 000 € . Čo to znamená pre voličov ? Voliť nové strany, ktoré podľa prieskumov sa nachádzajú pod hranicou 5 %, asi nie je najrozumnejšie.

A ešte o poslancoch či kandidátoch. Mal som v práci kolegu: absolvent VŠ ekonomickej v Prahe, odbor zahraničný obchod, vylúčený v 70. rokoch zo Strany, znalý jazykov, kamarát v práci. V „revolučných rokoch“ sa angažoval v strane VPN. Bol poslancom NR SR, poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, námestníkom ministra zahraničných veci, primátorom krajského mesta. Raz sa zastavil na pracovisku a rozprával o novej práci. Vtedy som sa ho opýtal : „Paľo prosím ťa, ako môžeš hlasovať o zákonoch, ktoré parlament prijíma, zákonoch obsahovo rôznorodých, veď tomu do dôsledkov nemôžeš rozumieť ? “. A on odpovedal : „ To funguje tak: v našej strane sú poslanci, ktorí sú poverení /zameraní na istú oblasť a podľa ich pokynu ostatní poslanci našej strany hlasujú“. Odvtedy rozumiem termínu, poslanci rokujú vždy v zbore ( aj poslanci OZ ). A aj tomu, prečo ľudia rôznych profesií si trúfajú kandidovať. Ale divím sa.
Poznal som ešte iného poslanca NR SR z iného pracoviska v Trenčíne, odkiaľ som prestúpil v roku 1975 na iné pracovisko, Bol zhruba v mojom veku, 30 rokov, vysokoškolsky vzdelaný. Pamätal som si ho, ako človeka, ktorý na rôznych povinných školeniach ( civilná obrana, bezpečnosť a ochrana pri práci, politických školeniach) nič nepovedal. V „revolučných rokoch“ sa stal poslancom NR SR za hnutie ktoré získalo vo voľbách v roku 1992 až 1 148 625 hlasov. Mal som známych, ktorí ho tiež poznali a sledovali jeho aktivity v parlamente. Hovorili, že sa nezmenil, ako som ho poznal ja, nikdy v diskusii v parlamente nevystúpil. V roku 1993 som sa zúčastnil preberania daňových priznaní dane z príjmu fyzických osôb. Bolo to v dobe, keď sa priznania predkladali na tlačive, formálne sa kontrolovali ( napr. dátum a podpis daňovníka, väzby medzi riadkami, potvrdzovalo prevzatie daňového priznania ), aby daňové subjekty nemuseli byť vyzývané, aby si prišli daňové priznanie opraviť. Bolo to v posledné dni pre podanie daňového priznania. Ľudia, daňovníci, stáli v radoch v trojstupe, priznania preberali šiesti pracovníci daňovej správy do 18 hod. Manželka onoho poslanca priniesla svoje ( podnikala) a manželovo daňové priznanie. Prebehol som zrakom daňové priznanie. Boli to pre mňa iba čísla na papieri. Iba keď som pečiatkoval potvrdenie o prevzatí daňového priznania som si všimol údaj o príjme nie bežného rozsahu. Ešte raz som skontroloval, či zodpovedá údaju na priznaní a položil priznanie na kôpku. A už som mal na stole ďalšie priznanie. Keď preberanie priznaní skončilo, vyhľadal som prevzaté daňové priznanie. V kolónke Príjmy celkom bola uvedená čiastka presahujúca 8 miliónov Sk. Pre mňa číslo, pre onoho poslanca 8 mil. korún. V roku 1993 bola priemerná mesačná hrubá mzda 4 543 Sk ( podľa výmeru dôchodku), ročný hrubý zárobok 54 516 Sk. Uvedený príjem poslanca bol 146! násobkom ročnej priemernej mzdy ( to som si teraz spočítal ). Občan s priemerným zárobkom, aby mal taký príjem, musel by pracovať 146 rokov. To bol príjem poslanca NR SR, člena dozorných rád viacerých štátnych podnikov. To bolo obdobie nástupu kapitalizmu na Slovensku.
Pozorným čítaním zoznamu zaregistrovaných kandidátov pre voľby do NR SR 5. marca 2016 som našiel podnikateľa, podnikajúceho v našej obci. Okrem iného je známy tým, že si neplní včas daňové povinnosti pri dani z nehnuteľnosti, predpisované obcou.

V knižke ATENTÁT NA JEŽIŠA ( O´Reilly a Dugart ) autori píšu : „ Od čias babylonského zajatia, keď stratil trón posledný židovský kráľ (Sedechiáš), žil židovský národ v mocenskom vákuu. Toto vákuum vypĺňali príslušníci kňazského stavu, ku ktorému patrili aj farizeji tým, že dbali o dôsledné dodržiavanie Mojžišových zákonov. Úctu židovského ľudu si získali tým, že k pôvodnému Desatoru pridali stovky ďalších príkazov a zákazov. Aj keď sa farizeji zaprisahávajú svojou láskou k Bohu, sú to zväčša nafúkanci a pokrytci, ktorí svoje NADNESENÉ SPOLOČENSKÉ POSTAVENIE milujú oveľa viac než akýkoľvek vieroučný systém.“
Keď som si v knižke prečítal slovné spojenie NADNESENÉ SPOLOČENSKÉ POSTAVENIE, prvé čo ma napadlo bola spojitosť s postavením volených zástupcov občanov u nás, na Slovensku. NADNESENÉ SPOLOČENSKÉ POSTAVENIE majú poslanci OZ (tí najmenej) , starostovia obcí, poslanci mestských zastupiteľstiev, primátori, poslanci vyšších územných celkov, poslanci NR SR. Sú do funkcií volení, aby pracovali v prospech všetkých občanov a nie pre osobný prospech. Často sa stavajú do pozície vlastníkov spravovaného majetku. Vyžadujme od zvolených funkcionárov, aby nám skladali odpočet zo svojej činnosti. Nepýtať sa, hanbiť sa pýtať, byť k práci volených zástupcov ľahostajný, to je cesta vedúca k NADNESENÉMU SPOLOČENSKÉMU POSTAVENIU volených zástupcov. Aj keď obyvatelia obce majú priamy dosah iba na volených funkcionárov obce, často sa tejto možnosti dobrovoľne vzdávajú.

V nadchádzajúcich voľbách prajem všetkým voličom správny výber politických strán.

5.2. 2016 napísal A.Doktor star.
 

25.01.2016 09:08:17


OPRAVA pravopisu

Na zastávke už stály .... správne Na zastávke už stáli
vodič autobusu ....., koniec autobusu....., nastupoval do autobusu......, správe .... autobusa...


comment osobný príspevok

24.01.2016 23:21:39


O alkohole, pijanoch, ľudových obyčajoch a mýtoch o pijanoch

Alkohol nás sprevádza od narodenia až po smrť. Ako chlapcovi mi utkvel v pamäti článok od Dr. Vavra Šrobára ( ministra vlády prvej ČSR, splnomocneného správou Slovenska ) s názvom „ Tak dlho sa zahrievali až zmrzli “. Článok opisuje príhodu z krštenia. Z lazov na saniach krstní rodičia išli pokrstiť bábätko do vzdialenej dediny. Cestou späť ich zastihla veľká snehová búrka a nemohli v ceste pokračovať. Potužovali sa alkoholom až únavou zaspali. Keď na druhý deň sa kone na lazy vrátili, krstní rodičia boli mŕtvi, zmrzli, iba bábätko dávalo plačom najavo, že je hladné.

Môjmu dedkovi, ročník 1878 menom Štefan, už od útleho veku, vždy na Druhý sviatok vianočný ráno, som vinšoval veľa zdravia a Božieho požehnania ( asi i vďaka tomu sa dožil v dobrom zdraví 90 rokov ). A on mal ( vo svojej izbe ) pre mňa už pripravený pohárik z hrubostenného skla, navrchu s priehlbinkami, aby sa dobre držal v prstoch a v ňom slivovicu zriedenú vodou a lyžičkou cukru. Na prípitok, na zdravie ! Nepamätám si, či to bolo od druhej alebo tretej triedy. Nechutilo mi to, pálilo to v hrdle. Ale nemohol som dedka sklamať, preto som vypil a ani nemukol. Bol to dôkaz, že som chlap, že ma dedko považuje za chlapa, že máme spolu tajomstvo, ktoré neprezradím ani mame ( ani som neprezradil).

Veľkonočná oblievačka sa nezaobišla bez alkoholu. V čase keď sme mali 18 a viac, ( chodili sme kúpať spolu štyria, piati spolužiaci zo základnej školy ) bolo „umením“ obliať všetky dievčatá, lebo v každom dome ( v počte 10-12) hojne núkali rôznym druhom alkoholu. Raz sa stalo, že „ po okúpaní “ spolužiačky zo ZŠ sme zotrvali v „družnom rozhovore“ s ňou a s jej rodičmi. Chcel som sa zapojiť do debaty, ale vždy ma niekto predbehol. A zrazu som počul neznámy hlas. Až o chvíľku som si uvedomil, že to hovorím ja.
Mal som šťastie, že indikátor pitia som mal v žalúdku. Takéto prípady končili samovoľným vyprázdnením žalúdka, a nepomohla ani slepačia polievka od mamy. Mama ma ľutovala, otec to komentoval slovami „ tak mu treba“, keď som s prázdnym žalúdkom a bledý v tvári ako stena, balil si veci na cestu do Bratislavy alebo Prahy. Bola to poučná skúsenosť.

V čítanke nazvanej PRE ŽIVOT, pre žiakov posledného, 6., ročníka základnej školy asi z roku 1930 báseň Andreja Sládkoviča s názvom OPILSTVO začína takto :
Zaspievam vám smutnú pieseň, ľudia Boží, milí,
Ako robí, ako má sa Boží tvor opilý.
Márna pri ňom prosba, hrozba a daromná rada,
Len napája a napája v sebe smrti hada.

S pijanmi možno zažiť rôzne príhody. Uvediem dve.
Pred rokom 1968. Cestoval som autobusom z Tr. Teplej na Bobot spojom, ktorým cestovali pracujúci zo závodov v Dubnici. Medzi nimi i otec môjho spolužiaka z Hornian, ktorý sedel v prednej časti autobusu, ako obvykle. Cestujúci mali „svoje“ miesta vyhradené. Bolo to v zime, cesta zapadaná snehom. Cestujúci sledovali, ako autobus pomaly napreduje hore Machnáčom až po „ostrú“ zatáčku. Tam sa mu začali kolesá pretáčať namieste a autobus sa dostával do priečnej polohy voči vozovke. Napriek tomu v autobuse medzi cestujúcimi panovala družná nálada (asi to nebolo po prvý raz). Po márnych pokusoch vodič autobusu oznámil, že bude cúvať do Teplíc. Ako autobus cúval, otec môjho spolužiaka vstal zo sedadla a kráčal v smere pohybu autobusu a celou cestou sa domáhal, že chce vystúpiť. Keď došiel uličkou na koniec autobusu a nevidel dvere, pretieral si oči neveriac, že tam dvere nie sú. A všetci naokolo sa smiali. V autobuse bolo veselo. Žiadny strach zo zasneženej cesty.
Po roku 1968. Bol august 1970. Prišiel som vlakom na stanicu v Tr. Teplej po 22 hod a odtiaľ sa ponáhľal na autobus, ktorý išiel z Trenčína a viezol pracujúcich z druhej smeny. Už na stanici som si všimol mladého muža v mojom veku, ktorý po vystúpení z vlaku vykazoval známky opilosti. Na zastávke už stály dva autobusy a prichádzal tretí, ktorý sa radil tak ako prišiel. Aby mi prvý autobus v rade neušiel, utekal som dopredu, zistiť kde ide?-- do Krásnej Vsi, utekal som k druhému – do Omšenia. A tretí som už nestihol. Prišiel tretí a odišiel ako prvý. Aj prvý v poradí odišiel a ostal iba druhý. Keď som nastupoval do autobusu do Omšenia, došiel a nastúpil aj môj spolucestujúci z vlaku. Cestou do Tr. Teplíc, s predstavou, že z Teplíc na Bobot nič nejde, a budem čakať na ranný spoj 8 hodín, som si v duchu hovoril : Aká je to spravodlivosť, celou cestou som utekal (triezvy), a autobus mi ujde a pijan autobus stihne? V Tepliciach som išiel do čakárne na stanici, svietilo sa tam, vytiahol z tašky čosi na čítanie a čítal. Bolo niečo po 23 hod. Do rána bolo ďaleko. Čas pomaly plynul, keď sa dvere čakárne otvorili a vstúpil môj spolucestujúci z vlaku. Sadol si o tri stoly ďalej, položil ruky na stôl a na ne hlavu. Mal silonovú vetrovku, ktorá sa mu na chrbte napnula. Pocítil som zadosťučinenie, že existuje obecná spravodlivosť. Už som sa chcel aj ja oddať oddychu s hlavou na stole, keď sa znova otvorili dvere a do čakárne vstúpili dvaja príslušníci ZNB ( Zboru národnej bezpečnosti ) hovorovo „esenbáci“. Jeden vyšší, druhý nižší – až malý, ako ja. Požiadali ma, aby so im predložil občiansky preukaz. Predložil som. Potom išli k môjmu spolucestujúcemu. „Občiansky preukaz“, zakričal malý esenbák nad spiacim mužom. On nič. Chytil muža za vlasy, dvihol mu hlavu a pustil. Mladému mužovi spadla hlava na stôl. Spiaci muž sa nezobudil. Opäť mu zdvihol hlavu a pustil. A opäť nič. Potom malý esenbák obuškom dvakrát udrel spiaceho muža po napnutej vetrovke. Muž sa konečne prebral. „Občiansky preukaz“, zakričal. Muž vstal zo stoličky a mierne sa kymácal. Esenbák opäť zopakoval : „Občiansky preukaz“. Mladý muž, kymácajúc sa, pozrel na malého príslušníka a povedal : „ Ak mám tak vám ho dám, ak nemám tak vám ho nedám“. ( páčilo sa mi, ako logicky argumentoval ). Ďalej kymácajúc sa hľadal vo vreckách. Občiansky preukaz nenašiel. Potom mladého muža esenbáci odviedli. ( Pár dní predtým som sa v Bratislave na námestí SNP prizeral na zhromaždenie občanov pri príležitosti 2. výročia vstupu spojeneckých vojsk do našej krajiny. Keď esenbáci zhromaždenie rozohnali, ocitol som sa na Obchodnej ulici. Keďže som býval v podnájme na ul. Partizánska ( Palisády), mal som problém dostať sa do polnoci do postele, aby ma cestou do bytu nezobrali). V Tepliciach bola situácia iná. Z čakárne nebolo kam ísť, bola polnoc a na ulici ani človiečika. A úder obuškom po napnutej vetrovke som stále mal pred očami. Predstava, že si zdriemnem bola nenávratne preč. Mal som pocit strachu, podobný, aký som mával, keď som ako chlapec išiel hlbokou cestou okolo cintorína a márnice večer potme s kravami z poľa. Strach nekonkrétny. Bojíte sa, lebo neviete, čo sa môže stať. Čas pokročil, dvere čakárne sa opäť otvorili, a mladý muž sa vrátil. Išiel na „svoje miesto“, položil ruky na stôl, na ne hlavu a driemal. Po čase sa znovu otvorili dvere a prišli esenbáci. Tí istí. Išli k mladému mužovi, zobudili ho a povedali: „Občiansky preukaz“. Mladý muž sa prebral, pri vstávaní mierne zavrávoral. Pozeral sa na esenbákov a povedal : „ Ak mám tak vám ho dám, ak nemám tak vám ho nedám“. Ten malý esenbák naňho skríkol: „ Veď si ho už mal, kde si ho dal ?“ Mladý muž sa prehrabával vo vreckách až ho napokon našiel a esenbáci odišli. Ani som sa nenazdal a čas čakania na ranný spoj sa naplnil. Ak predtým som nadobudol dojem, že existuje obecná spravodlivosť, teraz mi bolo mladého muža ľúto a cítil som krivdu, ktorá sa mu stala. O tejto príhode začerstva som porozprával kolegom v práci, všetkým známym, tak ako Vám teraz.

V spomínanej čítanke PRE ŽIVOT v článku ĽUDOVÉ OBYČAJE autor z Ľubiny o fašiangoch píše takto : Fašiangy sú časom všeobecného poskakovania. Chlapci, sluhovia-paholci, pastieri, bíreši, obecní sluhovia, ale i rozliční bedári-diletanti a cigáni chodia z domu do domu, buď s husľami, buď len s drievkami, husle nahradzujúcimi, a s dreveným ražňom na slaninu, a medzi spevom zvláštnych fašiangových piesni vyskakujú, čím najvyššie môžu : aby konope tak narástli, jak vysoko tanečník vyskočí. Dakedy sa takéto fašiangové vyskakovanie aj veľmi tragikomicky končieva, lebo keď sa paholci a obecní sluhovia večer s nafašiangovanou slaninou a inými darmi v krčme delia, povstávajú pritom pračky.
Bol som v rokoch 1960-62 účastný debaty, keď vtedajší štyridsiatnici spomínali, ako bobotskí šuhaji na fašiangy istému sedliakovi voz rozobrali a na streche stodoly opäť zložili. A za fľašu pálenky zo strechy dolu dali.

Ku konzumácii alkoholu sa viažu rôzne mýty, podľa ktorých „osobitný anjel strážny“ bdie nad pijanmi, by sa im nič nestalo. Zohrievajúci účinok alkoholu som spomenul v úvode. Iný mýtus je, že ak pijan spadne nič sa mu nestane, nezlomí si ruku, či nohu, kým triezvy áno. Príčina, prečo si triezvy človek pri páde zlomí ruku, prsty či nohu spočíva v tom, že triezvy pri páde „ vytŕča ruky“, lebo chce pádu zabrániť, ale pijan ani nevie že padá. Preto športovci nacvičujú „pádovú techniku“, aby vedeli padať a nedochádzalo k úrazom. Ale mám jednu osobnú skúsenosť, ktorá predsa len potvrdzuje isté schopnosti pijanov.
Písal sa rok 2006, jeseň pred komunálnymi voľbami. Stál som na autobusovej zastávke Bobot Jednota smerom do Trenčína. Čas 18.30 hod. Po chodníku z horného konca dediny prichádzali dvaja muži, vek okolo 30 rokov. Keď prišli bližšie bolo vidieť, že jeden má problém s chôdzou a ten druhý (pomocník) mu pomáha, aby nespadol. Keď prišli na moju úroveň pomocník ma pozdravil. Asi po troch – štyroch metroch sa pijan zastavil ( po celú dobu kráčal v hlbokom predklone) a opýtal sa: „ Kto to bol ?“ Pomocník mu odpovedal : „ To je pán Doktor, ten čo kandiduje na starostu obce.“ Pijan sa narovnal, trošku otočil, pozrel smerom ku mne a povedal : „ Ten, . . . . . ten nikdy starostom nebude ! “ A s pomocou pomocníka kráčal ďalej.
Či to nie je dôkaz, že pijani majú aj schopnosť vidieť do budúcnosti ?



P.S. Asociácie vyvolané tradičným fašiangovým sprievodom obcou.

Napísal A.Doktor star.
 

17.11.2015 22:45:36


SEN

Väčšinou ak sa mi niečo sníva, keď sa zobudím, nič si nepamätám. Iba občas si dej zapamätám. Často sa v sne dejú veci nelogické ; v podvedomí sa bránim „nelogičnu“, až sa zobudím. Najväčší problém mám, keď v sne mám riešiť niečo, čo neviem, keď mám vysvetľovať, prečo to neviem a vôbec, čo tam v danej chvíli robím. Obsah jedného takého sna vám porozprávam.

Som na dvore dedinského domu. V podvedomí viem, že si pripravujem nové bývanie. Budem sa sťahovať z mesta. Som doma na dvore sám. Zajtra majú prísť brigádnici a budeme betónovať podlahy v miestnostiach. Pred domom na ulici je vysypaná fúra piesku. Zavŕzgala brána a do dvora prichádzajú dvaja muži. Pozdravia, ospravedlnia sa, že ma vyrušujú a predstavia sa. „Sme členmi výboru miestneho telovýchovného oddielu Tatran, volám sa Anguš, môj kolega “ „ Beliansky “ predstaví sa druhý, a pokračuje „ Máme informácie, že ste aktívne hrali I. ligu a aj po skončení ste hrali futbal v nižšej súťaži. “ Nestíham ani otvoriť ústa a pán ktorý sa predstavil ako Anguš hovorí: „V poslednom ročníku sme zostúpili do VIII. ligy. Chýbajú nám hráči. Chceme vás požiadať, či by ste mohli posilniť náš futbalový oddiel a hrať za náš Tatran. Neboli by sme radi, keby vás „ zlanárili“ futbalisti z niektorej zo susedných obcí.“ Slová, ktoré hovoria, vyznievajú ako naliehavá prosba, prosba, ktorú nemožno odmietnuť. Celú dobu, čo na mňa chrlia slová cítim sa trápne, že majú nesprávne informácie. Futbal som hrával v rámci telocviku na VŠ. Hrával som pravé krídlo. Vidím situáciu na ihrisku, ako ma telocvikár napomína, keď sa obzerám na spoluhráčov, aby mi prihrali. „ Útočník si vytvára dobrú pozíciu vpredu a spoluhráč vám prihrá loptu sám, keď budete v dobrej pozícii, nemusíte resp. nemáte sa čo obzerať“ kričí na mňa.“ Teraz nastal problém, ktorý vo sne nemám rád. A začal som vysvetľovať: „ Mrzí ma páni ale nemáte správne informácie. Nehral som prvú ligu ( prvú ligu hrajú pracovníci Najvyššieho kontrolného úradu SR ), hral som druhú ligu. Ale podľa nadriadených pracovníkov som bol dobrý. “ Pýcha mi diktovala, aby som pokračoval. „ Riaditeľ daňového riaditeľstva mi poďakoval za spoluprácu a dosiahnuté výsledky v roku 2005 keď napísal : priaznivé výsledky boli dosiahnuté aj vďaka vaším odborným stanoviskám a schopnostiam, pre ktoré vás možno považovať za názorový pilier v daňovej problematike pre začínajúcich kolegov na daňovom úrade.“ „Nie je pravda ani to, že som hrával futbal v nižšej súťaži. Trošku som sa občiansky angažoval v samospráve v obci.“ Na tvárach členov výboru futbalového oddielu vidieť, že vôbec nerozumejú, čo im rozprávam. Preto situáciu zachraňujem tým, že im hovorím: „ Rád by som vám pomohol, no bohužiaľ, nie som ani som nebol ligový futbalista “. Zobúdzam sa.

P.S. So známymi som diskutoval o voľbe hlavného kontrolóra obce, tak ako je uvedená v zápisnici z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 6.11.2015 a zhodli sme sa na tom, že :
1. ak kňazom, lekárom alebo majiteľom miestnej továrne v našej obci nie je rodák z našej obce je to logické a pochopiteľné,
2. ak predsedom roľníckeho družstva alebo učiteľom v škole v našej obci nie je občan z našej obce je to tiež pochopiteľné,
3. ak brankárom miestneho futbalového oddielu nie je občan z našej obce je to možné a aj potrebné, ak v obci nie je občan -futbalista – brankár, v jednej osobe,
4. ak hlavným kontrolórom (HK) v našej obci nie je občan z našej obce je to možné, ale nie veľmi pochopiteľné. Znamená to, že popri uvedených „postoch“ obec nemá ani občana schopného plniť funkciu HK.
5. Nespochybňujeme voľbu kandidátov ( kandidáta z Topoľčian) na funkciu HK poslancami obecného zastupiteľstva,
6. nespochybňujeme poslancami obecného zastupiteľstva zvoleného HK.
7. Vítam hlavného kontrolóra v našej obci.



17.11.2015 A. Doktor
 
comment senior

29.10.2015 09:53:05


POĎAKOVANIE

Ďakujeme „realizačnému týmu“ pod vedením pani starostky za uskutočnenie „posedenia dôchodcov“ z príležitosti mesiaca úcty k starším. Ďakujeme pani starostke za milý príhovor, ďakujeme pani učiteľkám za výber básničiek a ich nácvik deťmi, ďakujeme pani kuchárkam za pripravené jedlo, ďakujeme pracovníčkam OcÚ za prípravu stolovania a obsluhu, Ďakujeme podnikateľom za sponzorské darčeky, ďakujeme členom hudobnej skupiny DUO z Dubnice za pekné piesne a prianie. Cítili sme sa ako v raji.

Zlatka&Tono Doktoroví


P.S. Pre mladších: Stretnutie dôchodcov z príležitosti mesiaca úcty k starším, ktoré sa konalo 28.10.2015 v sále KD Bobot začalo privítaním každého osobitne pani starostkou, kalíškom slivovice a srdiečkom do dlane (perníkovým). Na stoloch boli biele obrusy v strede prekryté pozdĺžnym žltým pásom, horeli sviečky, tanieriky so slaným pečivom, poháriky a nápoje pripravené. Čelo javiska bolo vyzdobené motívmi z krojov (aký mala oblečený pani učiteľka ). Slová pani starostky o kráse vrások starších, doplnené slovami básni detí, ktoré vyjadrovali ich lásku a obdiv k dedkom a babkám zarezonovali v mysliach starkých. Prípitok bieleho vína, prianie členkou hudobnej skupiny DUO k mesiacu úcty k starším nasledovali piesne v prekrásnom prevedení. Duševnú pohodu postupne doplnila pohoda telesná. Dva druhy mäsa, ryža, zemiaky, zelenina. Čaj, káva veterník. A potom poniektorí zabudli na bolesti tela a skúsili to na parkete. Iba vertigo ( potvrdil sa nález v chorobopise) ich vrátilo z raja do reality. Pozornosť starkých v sále vyvolalo „ťahanie“ čísel tomboly. Schodíky na javisko boli obložené cenami, čo mohlo vyvolávať dojem, že každý niečo vyhrá. Každý nevyhral a nikto nezávidel. Nakoniec predsa len každý starší vyhral a odniesol si šálku na čaj, balíček porciovaného čaju a príjemný zážitok zo stretnutia s ľuďmi.

Ak chceme oznámkovať akciu usporiadanú našim bobotským obecným úradom, za formu i obsah, dávame známku jedna! Cateringové spoločnosti na okolí, odteraz majú vážnu konkurenciu.
 
comment Ivana

20.10.2015 19:27:45

Dobry den.Mam vazny zaujem o kupu rodinneho domu v obci Bobot.Prosim ponuknite,alebo ak viete o ponuke napiste mi e-mail.
Dakujem
Kapriova@centrum.sk
 

17.10.2015 12:02:42


Mesiac október

Mesiac október má prívlastok mesiac úcty k starším. O koľko má byť starší starší, aby mu mala byť preukazovaná úcta ? Používa sa aj termín senior. Centrum seniorov, stretnutie seniorov, ateliér pre seniorov. Slovník cudzích slov (SPN Bratislava 1979) heslo senior vysvetľuje : staršia z dvoch osôb; starší alebo najstarší člen dajakej spoločnosti, kolektívu. V našom rodinnom kolektíve som senior ja. Má mi byť členmi kolektívu preukazovaná úcta? Mesiac úcty k starším zodpovedá výroku (môjmu obľúbenému) „ Starobe patrí úcta, aj keby si zaslúžila výprask palicou “.

Rozprával som sa o mesiaci úcty k starším so svojim dobrým kamarátom veselo i vážne a dospeli sme k názoru, že úctu treba preukazovať starým, nevládnym a chorým v jednej osobe. Pritom mi známy porozprával svoju skúsenosť. ( Pre lepšie porozumenie uvádzam, že je môj rovesník (70 r.), býva na dedine a v rámci svojich možností a znalostí si opravuje dom. Máme podobné problémy, aj ich riešenia a tak máme vždy o čom hovoriť, keď sa stretneme ).

Hovorí môj známy : „ Už pred časom som vymenil cementovú škridlu na streche. Časť si vzal sused ako podklad pod dlažbu dvora a časť mi zostala. Na dome bola omietka základov, ktorá spôsobuje vlhkosť v murive, preto som sa ju rozhodol odstrániť. A ešte opraviť podstienku z betónu, ktorá bola popraskaná. Povedal som synovi ( ktorý býva v meste) že hodlám osekať omietku na úrovni základov a potom opraviť podstienku. „ Priprav pneumatické kladivo a osekám to“. „ Kladivom to nepôjde. Ten betónový základ nie je dostatočne rovný, omietka miestami drží tak, že sa uvoľňuje s omietkou aj časť základu. To sa musí robiť iba sekáčom a kladivom “. Časť som osekal sám a časť pomohol syn. V jedno leto sme začali na druhé horúce leto skončili. V mojom veku, nie je sa kde ponáhľať. ( Súhlasne som mu prikývol ) Potom bolo potrebné doviesť piesok, kúpiť cement a požičať si miešačku. Keď som nad tým rozmýšľal, spomenul som si na osekanu omietku a betónovú škridlu. Na dvore, aby z ulice nebolo vidieť, rozbíjal som škridlu na „20 mm kamenivo“ a omietku na piesok 0-6 mm. Neviem, čo si mysleli susedia, keď na ulici bolo počuť zvuky ako v malom kameňolome. Bol som rád, že ma nikto nevidí. Koncom augusta bol materiál ( spolu 1m3 ) nachystaný.“
Ďalej pokračoval : „ Ráno v posteli počúvam správy SRTV. V jedno septembrové ráno hlásateľka oznámila, že tento deň patrí (pripomína sa) „zelenému domu“, a o 7.15 viac povie dáky predstaviteľ „hnutia“ zelených. Domnieval som sa, že bude reč o ekologických domoch z hľadiska prevádzky ( zateplenie, slnečné panely na streche atď. ). Reč však bola o domoch, ktoré sú postavené z recyklovanych stavebných materiálov. Na Slovensku údajne je takýto „zelený dom“ tak priemyselná stavba ako i bytový dom. Razom stúplo moje stavebnícko-murárske sebavedomie. Ani som nevedel, že som pri oprave podstienky zachytil súčasný trend výstavby domov do budúcnosti. Už som sa tešil ako sa synovi pochválim.
Bola sobota, deň realizácie „zelenej podstienky“. Syn pripravoval betón, ja som dával podstienke novú podobu. Keď sme mali v práci prestávku, povedal som synovi, čo som počul v správach SRTV. Syn ma nepochválil, ale poznamenal, že robiť piesok z osekanej omietky a rozbíjať škridlu na kamene môže iba dôchodca, ktorý pritom ušetrí 30 €. Neocenil, že som ekologicky zlikvidoval starú omietku a časť škridiel. “

Ja som kamaráta pochválil za nápad i jeho realizáciu, ktoré boli odrazom jeho životnej skúsenosti a stareckej múdrosti (kladiem si otázku : kde ostatní ľudia dávajú starú škridlu ? ). Zároveň kamarát potvrdil pravdivosť „ vtipu “ o dôchodcoch, že sú milionármi ( času ).

Potom som mu povedal svoju skúsenosť : „ Už dlhší čas som mal nejasno v tom, ako treba pristupovať k sv. prijímaniu. Či sa mám pred a po prijatí eucharistického chleba prežehnať ? Sám sa prežehnávam pred. Sú takí, ktorí sa prežehnávajú po, iní pred i po a väčšina sa neprežehnáva. Rozhodol som sa, že sa spýtam prvoprijímajúcich. Možnosť sa mi naskytla krátko pred začiatkom školského roku, keď som sa viezol na bicykli a na našej ulici stretol trojicu postávajúcich chlapcov s bicyklami s odpruženou prednou či zadnou vidlicou ( ja na bicykli zn. Ukrajina). Jeden od septembra druhák, druhý štvrták a tretí piatak. Pozdravili sme sa, a ja som ( s poukázaním na skutočnosť, že to majú v čerstvej pamäti ) položil štvrtákovi a piatakovi otázku, ako je to s prežehnávaním pred sv. prijímaním? Piatak odpovedal „ Keď kňaz povie Telo Kristovo, prijímajúci odpovie Amen. Žiadne prežehnávanie “, a ešte dodal niečo v tom zmysle, že babky sa aj prežehnávajú a doplnil slová významným pokývaním hlavou. Poďakoval som sa mu. Páčilo sa mi, ako priamo so mnou hovoril, ako rovný s rovným. A oprávnene. Ja som mal nejasnosti a on ma poučil. Zostávajúci dvaja sa do rozhovoru nezapojili. Potom som sa pýtal ďalej: „ Prázdniny končia, tešíte sa do školy? “ A piatak odpovedal „ Keby na všetky školy na okolí padla bomba " ( alebo povedal keby vyhoreli ? - to ešte škola na Spiši nevyhorela ). „Ak by ste nechodili do školy, nevedeli by ste čítať ani počítať “ poučoval som chlapcov, až sme sa dostali k otázke čím by chceli byť ? Piatak povedal že potápačom, že by objavoval korále na dne mora. Postupne to upresňoval. Skončili sme pri výskumníkovi podmorských korálových ostrovov (bol cez prázdniny pri mori). To už potrebu vzdelávania (a chodenia do školy) nebolo treba dokazovať . Pomaly sme kráčali cestou, až sme stáli pred našim domom. Poprial som im úspechy v škole a kráčal k bráne, keď piatak povedal „ Vy sa máte dobre. Nemusíte chodiť do práce a dostávate peniaze ! “. „ To je síce pravda, ale nie je to ani polovica z toho čo by som zarobil, keby som do práce chodil. Ale musím chodiť do nemocnice“. „ Načo ?“, opýtal sa štvrták. „Čo nerozumieš ? Na kontroly, k lekárovi “ vysvetlil mu piatak. Na záver som chlapcom položil otázku „ Viete aký je zásadný rozdiel medzi vami a mnou ? Vy raz budete takí ako som ja dnes (starý) ale ja takým ako ste teraz vy byť nemôžem, i keby som akokoľvek veľmi chcel“ a rozišli sme sa.
Správa z tlače : BRATISLAVA - Starobné dôchodky na Slovensku sa od budúceho roka zvýšia o 1,90 eura. Penzie tak stúpnu o 0,46 % z priemernej výšky starobného dôchodku, ktorý bol vyplácaný ku koncu júna tohto roka. Ten predstavoval sumu 400,84 eura. Vyplýva to z Opatrenia stanoveného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Starobné dôchodky sa zvýšia ! Prakticky to znamená, že každý dôchodca každý mesiac budúceho roku bude si môcť kúpiť viac oproti roku 2015 napr. 100g losos filet s kožou, alebo 328gr bravčove kare bez kostí, alebo 317gr kuracie stehná bez kostí a kože, alebo 237gr morčacie prsia alebo 23 rožkov, alebo 5 šišiek s marhuľovou náplňou, alebo 1 sviečka na hrob s krížom (horí 34 hod), alebo ešte stovky iných potravín.

Keď som uvidel pozvánku na posedenie dôchodcov z našej obce, spomenul som si na túto rozprávku ( názov si nepamätám) : Bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom okrem iných žil otec a mal troch synov. Rok po roku bola v kráľovstve veľká neúroda. Kráľ nariadil zistiť zásoby potravín po domoch, ponechať poddaným iba minimálne množstvo, zvyšok odovzdať kráľovi. Keď sa zásoby zmenšili, vydal kráľ záväzné nariadenie, aby všetci starí ľudia boli vyvezení do hôr, aby sa o seba sami postarali a nemíňali sa zbytočne zásoby potravín. Kto kráľov rozkaz neuposlúchne, bude kratší o hlavu. Kráľovi sluhovia kontrolovali, či všetci poddaní kráľov rozkaz splnili. Pri kontrole zistili, že v rodine, kde otec mal troch synov, až takú núdzu netrpia a oznámili to kráľovi. Kráľ rozkázal sluhom, aby nepretržite sledovali dom troch bratov. Sluhovia mali šťastie a pristihli bratov, ako pod rúškom noci nesú otcovi jedlo do skrýše v pivnici. Vzali starca aj jeho synov a spútaných ich doviezli na hrad pred kráľa. Kráľ sa pýtal, prečo neuposlúchli jeho rozkaz a odkiaľ majú múku na posúchy, ktoré niesli otcovi. Predstúpil pred kráľa najstarší syn a smelo odpovedal na otázky kráľa : „ Otca sme nemohli vyviesť do lesa, aby tam zahynul, lebo je to v rozpore s Desatorom – Cti otca i matku svoju ! Múku máme preto, lebo otec nám poradil, aby sme rozobrali strechu na dome a stodole a ešte raz cepmi snopy vymlátili. A z vymláteného obilia sme upiekli posúchy “. Zahanbil sa kráľ, pokarhal svojich radcov a za trest ich prepustil. Zrušil svoj rozkaz a starí ľudia sa mohli vrátiť domov.
Múdry starec nielenže zachránil svojich synov, ale aj ostatných starých ľudí v kráľovstve. Už si nepamätám, či ho kráľ v rozprávke menoval za svojho radcu.

V rámci mesiaca úcty k starším želám starým ľuďom v obci, aby nielen v mesiaci október nechodili po doktoroch, šetrili si peniaze a nemíňali ich na lieky. Želám si to tiež
A.Doktor

P.S. Vedúci pracovníci firiem v západnej Európe poznajú uvedenú rozprávku a využívajú skúsenosti starých zamestnancov a zamestnávajú ich na skrátený úväzok. Nakoniec aj u nás lekári v súkromných ambulanciách, majitelia hotelov a penziónov na recepciách, a iní využívajú znalosti ľudí dôchodkového veku.
 
comment bebece

28.09.2015 12:19:05

Braneckého knihy všetkým, každému a zadarmo:
http://www.trencan.6f.sk/branecky/index.html

comment pozorovateľ

13.09.2015 19:50:42

O PRIESTUPKOCH

V obchode
V sobotu ráno som si privstal a o 6.45 som dorazil do potravín COOP Jednota s úlohou, kúpiť iba chlieb, aby sme mali čo na raňajky. Kupujúci stáli v rade na nákupné košíky. Ako momentálne posledný som zaujal miesto, ktoré bolo tesne za dverami kovovej prístavby. Pomaly som postupoval vpred a rad za mnou ďalej narastal. Dostal som sa ku košíku a rýchlo som išiel vybrať si chlieb s cieľom zachovať si poradie pred pokladnicou, aké som mal v rade na košík, resp. posunúť sa o miesto vpred. Kým som „mudroval“ , ktorý chlieb si vziať, pani stojaca v rade na košíky za mnou ( zhruba moja veková kategória 65+) bola šikovnejšia, vzala dva chleby a už sa postavila do radu na zaplatenie. Bol som na seba nahnevaný, že som taký „ šuchtoš“, vzal som si ešte cesnakovú pletenku, s chuťou som si z nej odhryzol, dal do igelitového vrecúška a postavil sa za pani, pred ktorou som stál v rade na košíky. Ona bola tretia v poradí na zaplatenie, ja štvrtý. V predajni už na košíky stáli dvaja mladí muži, tridsiatnici+. Prvý vyšší, druhý o hlavu nižší. Pani stojaca predo mnou si všimla toho druhého v rade na košíky ( bol to jej príbuzný ), vybrala chleby z košíka a košík podala tomu druhému v rade. Bol prekvapený, že sa dostal ku košíku. Zdalo sa mi, že na sekundu zaváhal, čo s nim. Očakával som, že ho podá tridsiatnikovi+, ktorý stál pred nim. Nestalo sa tak. Po tej sekunde, možno to bolo menej , alebo viac, vyrazil k regálom. Uprel som pohľad na tridsiatnika+ č. 1. Od neho som očakával, že sa ozve, že on je na rade na košík. Neozval sa, nepovedal nič. Na tvári mal taký zvláštny úsmev. Možno vyjadroval blahosklonnosť, možno sa neponáhľal tak ako ja , či ten tridsiatnik+ č.2, stojaci v rade za nim.
Cestou domov som rozmýšľal, ako by bol reagoval tridsiatnik+ č.2, keby pani podala košík za ním stojacemu občanovi; ako by reagovali občania stojaci v rade, ak by košík pani podala piatemu v poradí na košík. Rozmýšľal som, prečo sa obaja zachovali inak, ako som očakával? Potom som si uvedomil, že rozdiel medzi tridsiatnikmi+ je v tom, že tridsiatnik+ č 1., nie je rodený Boboťan. ( priestupok proti etike !)

Odrazky na bicykli
Manželke na skladacom bicykli značky Eska prestalo fungovať zadné blikacie svetlo. Chcel som ho vymeniť za rovnaký druh, lebo na bicykli som si spravil „príchytku“, aby svetlo bolo v strede zvislej osi bicykla. Obchod, kde som ho kúpil pred rokom už nebol, tak som navštívil iný obchod. Žiadny z ponúkaných modelov na príchytku nepasoval. Vtedy sa ma predavač spýtal, ako často bicykel používam. Otázke som nerozumel, ale som mu povedal, že manželka na ňom chodí do obchodu, do kostola a k autobusu, keď hrozí, že ho nestihne ( takže takmer vždy a bicykel si „uschová „ za budovu pošty ). „Mám nový model, včera sme ho dostali“ povedal predavač. Priniesol „blikačky“ na prednú i zadnú časť bicykla. Spôsob pripevnenia mi pripomenul pripevnenie „panbožkovej kravičky“ na vrkôčik u dievčeniec pred polstoročím. Páčílo sa mi vtipné riešenie pripevnenia blikačky (gumičkou) a kúpil som „ doplněk na jízdni kolo“ za 4 €. Asi po štyroch dňoch od namontovania blikačiek na bicykel som zistil, že blikačky na bicykli nie sú. Aj manželka bola veľmi prekvapená. Vtedy som porozumel otázke predavača. Pozorne som si pozrel stručný návod: „ Velmi snadná montáž nevyžadujíci nářadí – Tool free “. ( priestupok proti Desatoru – nepokradneš! )

Súkromný podnikateľ
3. júna 2015 po vyhlásení v miestnom rozhlase, že „do našej obce zavítala súkromná (?) podnikateľka z Topoľčian a ponúka na predaj obuvnícky tovar za výhodné ceny“ som sa rozhodol ísť si kúpiť pracovnú obuv. V „obchode“ pred KD bol tovar už rozložený a spoluobčianky nakupovali. Obchodníčka komunikovala so ženami, preto som oslovil jej muža s požiadavkou kúpenia pracovnej obuvi. Vzájomne sme vyšpecifikovali o akú pracovnú obuv mám záujem a manžel predavačky priniesol z „dodávky VW“ baganče ktoré som si vyskúšal a zaplatil dohodnutú cenu 15 €. Keď mi manžel predavačky nedal doklad z pokladne ( ako mu ukladá zákon ) požiadal som ho o doklad. Povedal, že mi ho manželka vystaví. Čas, ktorý plynul, lebo manželka obsluhoval kupujúce ženy, manžel vyplnil poznámkami typu: ako som výhodne nakúpil oproti kúpe v kamennom obchode, že aj panie z úradu si čosi kúpili. Ja som zase jednej spoluobčianke povedal, že čakám na doklad z pokladne. Po chvíle čakania mi súkromná podnikateľka doklad priniesla. Z dokladu som vyčítal, že bol vystavený v čase 9:00:13 a má číslo 0001 – v ten deň prvý vystavený doklad. ( priestupok zo strany podnikateľky - porušenie zákona o používaní elektronickej pokladne pri platbe v hotovosti ( s výnimkou predaja ovocia a zeleniny z vlastnej produkcie ), neznalosť kupujúcich (nedostatočné právne vedomie), že majú právo požadovať doklad za platbu, a ešte širšie súvislosti ).
P.S. širšie súvislosti. Základný zdroj príjmov rozpočtu obcí je percentuálny podiel dane z príjmu fyzických osôb - podnikateľov, ktoré odvedú do štátneho rozpočtu. Práve takých podnikateľov, ako bola podnikateľka z Topoľčian. Ak občan zaplatí za tovar a podnikateľ mu doklad o zaplatení nevydá, podnikateľ nezahrnie uvedený príjem do svojich tržieb a žiadnu daň do štátneho rozpočtu neodvedie. Združenie miest a obcí každoročne požaduje od vlády navýšenie percenta z príjmu fyzických osôb do rozpočtu obcí, ale neinštruuje starostov a primátorov, ako napomôcť zvýšeniu výberu dane z príjmu, z ktorej obce žijú. Ešte vážnejší je problém, že suma príjmu štátu je nižšia ako jeho výdaj, čo štát rieši požičiavaním peňazí, ktoré aj s úrokmi raz občania tohto štátu budú musieť vrátiť. Alebo si niekto myslí, že nebudú ? Výška dlhu štátu v tomto čase je priemere 7 600 € na obyvateľa. Na našu obec potom ( pri počte 750 obyvateľov ) „ pripadá dlh“ v sume 5 mil. 700 tis €.
Dodatok: po asi dvoch mesiacoch nosenia bagančí pri kosení trávy som zistil, že zvršok topánky vpredu sa oddeľuje od podrážky u oboch bagančí. U jednej viditeľne u druhej fyzickým zistením. V duchu som bol rád, že doklad som si vypýtal. 25.augusta v miestnom rozhlase zaznel oznam, že do obce opäť zavítala podnikateľka z Topoľčian. Keďže v ponuke bol aj textil, nebol som si istý, či to je tá „moja“, a chystal som sa to zistiť, keď začalo popŕchať. Mala sa zdržať do pol 11 hod, preto som si dal načas. O 10 hod bol najvyšší čas zistiť, kto topánky a textil predáva. Pred KD bol rozložený tovar zakrytý igelitom, p. podnikateľka na schodoch pod balkónom kinosály a manžel kráčal z budovy OcÚ. „ Už odchádzate ? “ „ Chcete niečo kúpiť?“ „ Hneď sa vrátim.“ A šliapol som do pedálov bicykla. O chvíľu som s igelitkou a bagančami bol späť. Nemám rád konflikty, ešte šťastie, že mám nízky tlak. „ Nesiem baganče na reklamáciu, odlepil sa u oboch zvršok“ povedal som rozhodne, vedomý si toho, že v peňaženke mám doklad o zaplatení. Baganče boli nakrémované, spodok vyčistený, na prvý pohľad nové baganče. „ To sa nám ešte nestalo, budeme ich reklamovať ( u slovenského výrobcu ). „ Ak máte také isté, by som si prosil. „ Dnes tú veľkosť nemáme. Nechcete si vybrať iný tip ?“ „Nie, iný tip mám na nohách (čínsky výrobok) a neosvedčil sa.“ „ Tak vám vrátim peniaze “, povedal manžel-predavač, „ stáli 15 €.“ „ Áno, platil som 15 €. Keď som peniaze dával do peňaženky, doklad z ERP sa za mňa začervenal, že som predavača podozrieval, že bude s reklamáciou bagančí problém. Stále ale platí, že nevystavením dokladu pri prevzatí peňazí v hotovosti od zákazníka podnikateľ porušuje zákon.

Varovanie Slovenského meteorologického ústavu (SMÚ)
Sedím pod orechom na „šamli“ (šamrlíku) a oberám ríbezle. Lebo tam rastú. Správne by malo byť, lebo tam narástol – orech. Spadol a vyrástol. Ríbezle sú už staré a možno preto orechu odolávajú. Nebyť orecha, by som ríbezle neoberal. Teplomer v chládku ukazuje 36 °C. Zafúkal vietor a cítiť dym. Žeby niekto v tomto dusne išiel grilovať ? Dym cítiť viac a viac. Postavím sa a vidím vo vzdialenejšej záhrade horieť, správnejšie dymiť nahrabané lístie a konáre. Po chvíli som svedkom nasledujúceho rozhovoru: suseda1- „Pani suseda, nepočuli ste čo hlásili v rozhlase? Je zákaz zakladania ohňa. Naši chceli večer grilovať, ale som im to povedala, že nemôžu „. suseda2 – Neodpovedá na otázku, a obhajuje svojich „ Deti prišli a nemôžu robiť poriadok na záhrade ?“. suseda1 – napriek tomu, že je v práve ustupuje „ Ja len hovorím, že je zákaz zakladať oheň, že to hlásili v rozhlase. Z druhej strany záhrad počuť hlas susedy3 – „Kto sa to zbláznil ? Nedá sa dýchať a niekto tu dymí! “ Po čase zdvihnem hlavu od ríbezli a pozerám na dymiacu kopu. Nevidieť ani deti ani susedu2. Iba dym. Vidieť aj cítiť. ( priestupok- porušenie výzvy SMÚ, nízke právne vedomie susedy2 )

Mačka Lulu
Chováme dve mačky Lulu a Fúzika. K prvej sme prišli tak, že vzdialenejšia suseda objavila skryté mačiatko svojej mačky a mačiatko už bolo veľké na to, aby ho postihol osud jej vrstovníčok. Po dvoch rokoch pribudla k nej druhá. Túlila sa na ulici ku každému, kto jej niečo dal. Utekala za človekom ako psík. Majitelia sa odsťahovali a ona ostala sama vychudnutá vydaná na milosť a nemilosť ulice. Obe sme dali sterilizovať a pravidelne ich odčervujeme. Lulu je v postavení mačky domácej, Fúzik v postavení mačky chovanej na dvore. Lulu je ukážkový dravec. V sezóne nám pred dvere priniesol za deň aj tri myši. 15.júna sa večer Lulu domov nevrátila. Na ďalší deň prišla domov večer po 22 hod ( vďaka foteniu zranenia vieme príchod presne) a mala na stehne ľavej zadnej nohy krvavú ranu veľkú ako polovica detskej dlane. V rane boli tri tmavé zrazeniny krvi, akoby od vpichnutia alebo od diabolky zo vzduchovky. Na druhý deň sme išli s mačkou k zverolekárovi do TN. Ten podal injekciu na celkové umŕtvenie, ranu ošetril, podal injekciu s antibiotikami, antibiotiká na 6 dní, ďalšie lieky a nákrčnik aby si masť z rany nemohla vylizovať. To zároveň znamenalo, že mačka si nemohla ľahnúť, lebo nákrčník jej v tom bránil. Po troch dňoch na kontrolu a prípadný röntgen, ak to bude potrebné. Keď sa doma mačka prebrala z umŕtvenia a chcela vstať, zadné nožičky jej neslúžili. Deň sa pohybovala, akoby ju prešlo auto. Kontrola röntgenom vyvrátila podozrenie na zranenie vzduchovkou. Pravdepodobne sa jednalo o pichnutie vidlami alebo podobným náčiním. Týždeň sme ošetrovali poranené stehno mačky, stresovali sa a súcitili s ňou. Zároveň si kládli otázku, kto a prečo to mačke spravil? Nejednalo sa zo strany páchateľa o týranie mačky? Čo hovoria zákony ? Podľa novelizovaného Zákona č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti sa za týranie zvierat považuje (okrem iného ): spôsobenie zvieraťu neprimeranú bolesť, poranenie alebo utrpenie. Pri podozrení z týrania zvierat možno sa obrátiť priamo na inšpektora Regionálnej veterinárnej správy - RVPS, ktorá je povinná riešiť každú sťažnosť. Ak páchateľ nie je známy, možno podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Ako vždy je veľmi vhodná fotodokumentácia. Fotodokumentácia sme si spravili podvedome, aby sme mohli známym ukázať, čoho je schopný neznámy občan našej obce. Že mačke bola spôsobená neprimeraná bolesť, obrázok nad slnko jasnejšie dokazuje. Neobrátili sme sa na RVPS. Obraciame sa na páchateľa : spravil si nám starosti, zažili sme stres, stálo nás to čas i peniaze. Prečo?

Dubáky
1.september Deň Ústavy SR som oslávil zbieraním húb. O 5.45 som vyrazil z domu na bicykli smerom na Klinčeky. Bicykel odložil na kraji lesa Pod Bôrie, a rýchlou chôdzou kráčal cestou vytvorenou na prenajatom pozemku miestneho poľnohospodárskeho družstva. Už z diaľky som na kraji vstupu do lesa Bôrie na družstevnom poli videl stáť modrý fiat Punto s PZ TN. Prešiel som Bôrie až na vrch do katastrálneho územia Timoradze. Počas márneho hľadania hríbov v Timoradzkom som počul a neskôr videl, ako po ceste na hraniciach katastrálnych území B.Lehoty a Timoradze „ prefrčalo“ auto smerom do katastrálneho územia Dežeríc. Pobral som sa tiež tým smerom. Hneď na kraji lesa som narazil na prvé dva suchohríby a hubára z toho auta, keď mi na otázku, či hríby rastú ukázal košík s piatimi či šiestimi dubákmi s poznámkou, že prišli štyria a kamarát hneď ako vystúpili z auta našiel šesť dubákov. Neskôr sa šťastie usmialo aj na mňa a postupne som nachádzal dubáky a stretal sa s ďalšími hubármi, ktorí v tvare rojnice o počte troch či štyroch osôb hľadali a nachádzali dubáky s bledohnedým klobúčikom. Popri hubároch v lese na ceste na hraniciach k.ú. B.Lehota – Dežerice, resp. Horňany – Dežerice stáli autá s PZ Bánoviec n/B neďaleko od seba. Keď prišlo auto Š 120 a vystúpila z neho pani, vybrala dva menšie košíky pozdravila a vyrazila hlbšie do hory, mal som nachvíľku dojem, že pani prišla do obchodu a nie do lesa. Našťastie už som mal takmer plný košík, čas 10.30, dojedol a vypil čo som si priniesol a spokojne vykročil lesnou cestou na hranici k. ú. susedných obci domov. Na kraji „ Dežerického “ stálo auto zn. Š Fabia, PZ BN. Rozhodol som sa, že nepôjdem po lesnej ceste, ale krížom cez les, predsa je predpoklad, že ešte môžem dubák nájsť. Kráčam lesom a po nejakom čase vidím na kraji cesty bordový Ford, PZ TN. Keď chodím na hríby a chodím už 60 rokov, mám vypestovaný spôsob hľadania hríbov, ktorý by som nazval fatamorganický. Mám vidinu, ako hríb v danom prostredí je učupený a ja ho nájdem. Keď som ďalej kráčajúc cez les narazil na bordový Mercedes s PZ TN, vidina sa definitívne stratila. Už som iba kráčal, suché halúzky praskali a do mysle sa mi vkrádali spomienky, čo som v minulosti čítal : Pred 100 rokmi chodili do hory chudobní ľudia zbierať huby, lesné plody a polámané suché drevo. Niekedy im horári v tom bránili. Lesné plody chodili do mesta na trh predávať. A tí bohatí si ich od nich kupovali. Potom sa objavila otázka : Nemal by aj majiteľ Mercedesu ísť si kúpiť dubáky na trh, alebo prísť do lesa len tak, a nie na Mercedese? A vôbec, môžu hubári chodiť do lesa na autách? nedala myseľ pokoj. Keď som sa so zážitkom zo zbierania dubákov s viacerými známymi podelil, pozrel som si čo sa píše v zákone ? Zákon o lesoch uvádza, že na lesných pozemkoch je zakázané "jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy". Predpisy umožňujú využívať lesné cesty "každému, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území". Vstup na lesný pozemok autom je trestným činom aj tam, kde nie je závora.
( Vymoženosťou mobilného telefónu je fotografovanie. Aby sa mohol človek pochváliť, aké ho stretlo šťastie, pekné dubáky si zdokumentuje. Tentoraz som nezostal iba pri fotení dubákov /45/ a vychádzajú- ceho slniečka, predierajúceho sa cez stromy. )

13.9.2015 pozorovateľ (i poškodený) Anton
 
comment doktor

24.05.2015 18:11:10


FÓRUM – otázky, podnety

Fórum je slovo latinského pôvodu a znamená inštitúciu ( orgán ) ktorá je schopná alebo oprávnená posúdiť alebo hodnotiť dačo, vysloviť mienku o dačom apod.; v starom Ríme aj námestie, a v starom Grécku aj pódium.
Demokracia je slovo gréckeho pôvodu a znamená vládu ľudu; politické zriadenie, v ktorom vládna moc prislúcha ľudu ( tzv. priama demokracia). Je paradoxom, že princíp demokracie na ktorý sa odvolávame – „vládu ľudu“, v starom Grécku ju predstavovali iba slobodní občania. Neboli nimi otroci ani ženy. Dnes v Európe, aj u nás ( aj na Bobote ) je uplatňovaný princíp zastupiteľskej demokracie. Na Bobote ju reprezentujú starostka a 7. poslanci obce, na základe výsledkov priamych volieb, v zmysle Zákona o obecnom zriadení.
Podľa uvedeného zákona je poslanec povinný na požiadanie informovať voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva. Poslanec je okrem iného oprávnený interpelovať starostu vo veciach týkajúcich sa výkonu jeho práce. Obyvateľ obce má právo zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a obracať sa na orgány obce ( obecné zastupiteľstvo / OZ/ a starosta obce ) svojimi podnetmi a sťažnosťami.
Podľa stúpencov „ otvorenej samosprávy “ po prvých 100 dňoch vo funkcii “ je čas prvej bilancie činnosti orgánov samosprávy : prvé výsledky, najbližšie ciele. Prvé výsledky by sa mali prejaviť v zmenách rokovacích poriadkoch OZ. Myslí sa tým to, že okrem pozvánok na rokovanie zastupiteľstva a jeho programu, sa zverejnia všetky dokumenty, ktoré sa budú prerokovávať, vrátane plného znenia návrhov o ktorých sa bude hlasovať. Ďalej, aby na požiadanie mohol občan vystúpiť počas ktoréhokoľvek bodu rokovania.
Zúčastnil som sa všetkých plánovaných zasadnutí OZ. Na OZ konanom dňa 17.4.2015 pani starostka podala informáciu o stave obce po uplynutí prvých sto dní v úrade. Chcel som na záver rokovania položiť niekoľko otázok vo väzbe na zápisnice z rokovania OZ. Vzhľadom k pokročilému času ( po 22 hod ) som od otázok upustil. Otázky však zostali. Preto chcem využiť možnosti, ktoré mi dáva práve linka FÓRUM, na predloženie otázok poslancom resp. starostke obce, očakávajúc na ne odpovede. Forma využívania internetovej komunikácie medzi občanmi a obecným úradom resp. odbornými útvarmi OcÚ je dnes na obecných úradov miest bežná vec.

Otázky :

Kúpa pozemku a budovy COOP Jednota.

„ Poslanec p. Hloža skonštatoval, že ako pozemok je to zaujímavé a aj z hľadiska polohy a ceny. K tomuto názoru sa priklonili aj ostatní poslanci. Možnosti využitia by boli rôzne, všetko bude závisieť od možnosti získania finančných zdrojov. Ako s budovou ďalej, bude predmetom ďalších rokovaní.“

O1. Čo znamená slovné spojenie „ako pozemok je to zaujímavé“ ? Aké sú rôzne očakávané možnosti využitia budovy resp. pozemku? Aké sú možnosti získania finančných zdrojov a načo? O akých objem finančných prostriedkov sa jedná? Aký je predpokladaný termín predpokladaného využitia budovy?

ČOV – projektová dokumentácia

„ Podklady, ktoré boli evidované v kancelárii obecného úradu, si na požiadanie p. starostky obce preštudoval Ing. Pavol Koreň, ktorý konštatoval a navrhol poslancom obecného zastupiteľstva zrušenie uznesenia, nakoľko projektová dokumentácia a aj zmluvy sú pre obec nevýhodné. Pokiaľ by sa realizoval nový projekt ohľadom ČOV-ky, mala by sa spracovať nová pre obec výhodnejšia dokumentácia.
Uznesenie č. 35 /2015: OZ v Bobote schvaľuje: Zrušenie uznesenia č. 19/2013 v znení: podanie žiadosti na získanie dotačných zdrojov, spracovanie projektovej dotácie na výstavbu kanalizácie a ČOV (v hodnote cca 5 000 eur).“

O2. Zo zápisu nie je zrejmé, čo už bolo vykonané, aké boli náklady, v čom je dokumentácia a aké zmluvy pre sú obec nevýhodné ?
Očakával by som takéto zdôvodnenie napr.: Na základe uznesenia OZ XY zo dňa .... dal starosta obce firme FX ( na základe výberového konania / bez výberového konania ) vypracovať projektovú dokumentáciu v cene XYZ € odsúhlasenú/neodsúhlasenú OZ. Projektová dokumentácia je nevýhodná preto, lebo ........, zmluvy o ....... sú nevýhodné preto, lebo ...... .

Prenájom pôdy PD Bobot-Horňany

Zápisnica zo zasadnutia OZ dňa 23.1.2015
„ Uznesenie č. 37/2014 – schválenie najvýhodnejšej cenovej ponuky od firmy Kováč, s.r.o. Poľovnícka 849/34, 911 05, Trenčín za prenájom 66,90 ha (orná pôda, trávnaté porasty a pasienky) v cene 65 €/ ha – uznesenie splnené “
Zápisnica zo zasadnutia OZ dňa 6.3.2015, bod 4. Stanovisko k nájomnej zmluve
„ Poslanec Ing. Michalička prečítal všetkým prítomným stanovisko hl. kontrolórky Ing. V. Filinovej – preverenie platnosti nájomnej zmluvy č. 20071000, uzatvorenej medzi obecným úradom Bobot a PD Bobot – Horňany zo dňa 1.1.2007. V závere stanovis-ka hl. kontrolórka považuje nájomnú zmluvu za neplatnú .“

O3. PD Bobot – Horňany prenajatú pôdu od 1.1.2007 užívalo ?, poberalo dotácie na prenajatú pôdu, v akej sume ? Kto je za „prenájom“ pôdy od roku 2007 zodpovedný ? Ako to chce OZ riešiť ? Aký je súčasný stav s prenájmom pôdy vo vlastníctve obce ?

Preplácanie paušálu súkromného telefónu p. starostky

Zápisnica zo zasadnutia OZ dňa 6.3.2015
„Poslanec Ing. B. Michalička predložil návrh poslancom OZ na preplácanie súkromného mobilného telefónu starostke obce D. Ďuriačovej, ktorý využíva na služobné účely. Návrh bol prijatý s preplácaním celého paušálu v hodnote 30 €. Poslanci odhlasovali sumu v hodnote celého paušálu.
Uznesenie č. 44 /20 15
OZ v Bobote schvaľuje: Starostke obce D. Ďuriačovej preplácanie mesačného paušálu súkromného mobilného telefónu, ktorý využíva na služobné účely, v sume 30 €. Za uznesenie hlasovali: 7 poslanci “

Zo správy hlavnej kontrolórky za 1 polrok 2013
„ Dňa 10.12.2012 starosta uzatvoril 2 nové dohody o poskytovaní verejných služieb so spoločnosťou T-Com na 2 nové mobilné telefóny na dobu 24 mesiacov. Jeden mobilný telefón používajú administratívna pracovníčka a účtovník Obecného úradu v Bobote a druhý mobilný telefón používa starosta obce. Výhrady mám len voči mobilnému telefónu starostu obce, nakoľko na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa. 27.10/2010 mu bolo uznesením č. 5/2010, bod 1, schválený príspevok na mobilný telefón vo výške 33,20 Eur na mesiac bez ohľadu na reálne náklady na telefonovanie v danom mesiaci, pričom starosta používal súkromný telefón. Avšak touto zmluvou došlo k tomu, že starostovi bol mesačne vyplácaný príspevok na mobilný telefón vo výške 33,20 Eur a zároveň používal nový mobilný telefón registrovaný a fakturovaný na Obecný úrad v Bobote. Čiže obec platila v uvedenom polroku pánovi starostovi aj príspevok a zároveň platila aj faktúry za mobilný telefón používaný starostom obce:
Podľa môjho názoru by malo byť zrušené vyššie uvedené uznesenie, keďže momentálne dochádza k dvojitému platenie používania mobilného telefónu starostom obce, a tým by došlo k úspore cca 400 Eur ročne.
Starostu obce som osobne informovala o danej skutočnosti, ktorý o tom následne informoval poslancov Obecného zastupiteľstva v Bobote na zasadnutí. Tí však k tomu neprijali žiadne nové uznesenie.“

O4. Ak obec vlastní dva mobilné telefóny, aký je dôvod preplácania paušálu 30 € mesačne p. starostke ? Prečo vôbec sa preplácajú súkromné mobilné telefóny? Obecný úrad je úrad.

ZŠ Bobot

Na zasadnutí OZ dňa 6.3.2015 p. starostka informovala o situácií v ZŠ Bobot, medzitým odišiel riaditeľ ZŠ.

O5. Bola zmena riaditeľa v priebehu školského roku nutná ? Je súčasné personálne obsadenie ZŠ dočasné alebo definitívne?

Podnety :

Návrh programu zasadnutia OZ.
P1. Návrh programu zasadnutia OZ ako je uvedený na termín 29.5.2015 je tak „univerzálny“, že ho poslanci nemôžu neschváliť. Na strane druhej nehovorí nič o tom, čo bude konkrétne predmetom rokovania OZ. Čo potom poslanci schvaľujú ? Domnievam sa, že neprispeje ani k zvýšenej účasti občanov na zasadnutiach OZ.

Kontrola uznesení
P2. Kontrola uznesení je často najväčšiu časťou zápisnice. Kontrolujú sa aj uznesenia, ktoré sú splnené už tým, že ich OZ odsúhlasí ( a starostka obce podpisom zápisnice potvrdí ). Napr. „ Uznesenie č . 59/2015 ; OZ v Bobote schvaľuje : Výsledok výberového konania na audit samosprávy s víťazom: ACCEPT AUDIT & CONSULTING, s. r. o. v cene 800 € bez DPH. Za uznesenie hlasovali: 4 poslanci Proti : 0 Zdržal sa: 0 .“ Čo na uznesení kontrolovať ?

Riadne a mimoriadne zasadnutia OZ
P3. V zmysle Rokovacieho poriadku OZ v Bobote zo dňa 24.9.2010 Článok 4, zasadnutia OZ sa uskutočňujú spravidla v súlade s plánom zasadnutí OZ ( ako plánované OZ ) alebo na základe požiadania o zvolanie OZ aspoň tretinou poslancov ( ako neplánované OZ ).

Zápisnice zo zasadnutia OZ
P4. Zápisnica z „mimoriadneho“ zasadnutia OZ dňa 28.3.2015 – nesúlad overovateľov zápisnice, Zápisnica z mimoriadneho zasadnutia OZ dňa 24.4.2015 – nesúlad bodu 2. návrhu programu rokovania - Výsledky výberového konania na audit a bodu 2. zápisnice - Výsledky auditu, čo sú dve diametrálne rozdielne činnosti.

Dňa 24.5.2015 Odpoveď na otázky žiada A. Doktor
 
comment Alena K

15.05.2015 17:57:24

Dakujem....

comment admin

15.05.2015 14:08:41

Iba dopĺňam linky na obe videá:

Materská škola Bobot - mažoretky:
http://www.schooldance.sk/videa/materska-skola-bobot.html

Country tanec:
http://www.schooldance.sk/videa/materska-skola-bobot-2.html

comment Alena K

15.05.2015 13:34:03

Milí spoluobčania,
Deti z našej materskej školy sa zapojili do súťaže a poslali dve videa s nacvičenými choreografiami.Najdete ich na stránke www.schooldance.sk a hlasovať za ne môžete cez www.facebok.com.
Názvy videi su COUNTRY TANEC a MATERSKA SKOLA BOBOT
Prve kolo hlasovania je do 22.5.
Podporte snahu a šikovnosť našich najmenších a pani učitelky,ktora to s nimi nacvičila. Navštívte túto stránku a zahlasujte za ich videá.
Ďakujeme........
 
comment A. Doktor

10.05.2015 14:32:46


DEŇ MATIEK

Je 15. mája. Sedím na doske hrobu maminej mamy. Vedľa mňa sedí moja mama. Spolu hľadíme ku vchodu cintorína. Mama hovorí : „Idú tam ľudia.“ „ Ale nie“ odpovedám, „ to sa tuje hýbu vo vetre.“ Na poli vedľa cintorína sa ozýva traktor. Z vrecka vyťahujem detské piškóty a ponúkam mamu. Jednu jej, jednu sebe. „ Je to sladké“ povie mama. Oslovujem ju babka. Je to zvyk z doby, keď syn a dcéra boli malí. Mamu a otca oslovujeme babka a dedko.

V tomto roku mal otec 86 rokov, mama 80. Žijú sami na dedine, 30 km od mesta, kde bývam ja s rodinou. Ešte pred rokom sme spolu s deťmi oslavovali spoločné narodeniny. Otec 85 a ja 50 rokov. Uplynul necelý rok a všetko sa tak veľmi zmenilo. U mamy sa prejavila Alzheimerova choroba tak intenzívne, že ma už nespoznáva. Otca sa neustále vypytuje : „ Kedy už Tonko príde ? “ A keď prídem a spýtam sa : „ Tak ako sa máš babka ? “ Odpovie: „ Dobre, iba nohy ma bolia.“ „A poznáš ma? “ „ Ako by som ťa nepoznala.“ „ Povedz, kto som ?“ „ Máš biele zuby a bradu .“ „ To je pravda, ale povedz mi, kto som, ako sa volám ?“ „ Ty si Vinco Koreň.“ Tak sa volal susedov chlapec z jej detských rokov.

Mama má silnú osteoporózu. Pred 6. rokmi sa jej zlomil kŕčok stehennej kosti ľavej nohy. Šikovní lekári v Trenčianskych Tepliciach jej voperovali kovový kĺb. Dva roky predtým ju postihol infarkt myokardu. Iba šťastná náhoda, že ju prišla navštíviť moja manželka a našla ju ležať v posteli, že ju bolia zuby ( vtedy už mala umelé ), rýchla pomoc a opäť šikovní lekári jej zachránili život. A teraz Alzheimerova choroba.

Ktosi múdry povedal, že každý problém, ktorý človeka stretne je preňho výzvou, ktorú je potrebné riešiť. Výzvou, ktorou sami seba presvedčíme, že problém je riešiteľný. Rád by som sa vzdal tejto výzvy. Žiaľ, nedá sa. V sobotu a v nedeľu dvojdňová návšteva, navariť, poupratovať, nachystať veci na kúrenie, čo-to spraviť okolo domu a v stredu skontrolovať čo chýba, doplniť potraviny a opäť návšteva v sobotu a v nedeľu.

12. mája po obede mama povedala: „ Už som dávno nevidela mamu, musím ju ísť pozrieť.“ „ Babka, veď tvoja mama je už dávno pochovaná.“ „ Áno? A kedyže zomreli ? Veď som im nebola na pohrebe.“ „ Babka to si už zabudla, to bolo už dávno.“ „ Dobre teda, pôjdem za ňou, tam hore za krížom leží.“ Žiadne argumenty, aby na cintorín nešla, na ňu neplatia. Dobre teda, rozhodol som sa, pôjdeme spolu.

Našiel som francúzsku barlu, ale iba jednu, o druhej ani chýru ani slychu. „Babka, kde máš druhú barlu ?“ „ Dedko mi ju vzal.“ „ Babka, načo by mu bola? Kde si ju nechala?“ Pozerám na podstienkach, v izbe, v kuchyni, v špajze, nikde nie je. Tak odchádzame s jednou barlou. Otváram bránku z dvora na ulicu a tam v rohu vidím druhú barlu. Tak mama môže ísť za svojou mamou.

Slniečko pekne svieti, i keď na oblohe vidieť mraky. Na cintorín je asi 500 metrov. Kráčame pomaly. Mama rozpráva, snažím sa nadviazať na jej slová, ale veľmi sa mi to nedarí. Ešte tak odpovedať na jej otázky. Už sme prešli viac ako polovicu cesty, keď začalo popŕchať. Rozmýšľam, vrátiť sa, alebo ísť ďalej. Pýtam sa mamy : „ Ideme ďalej ?“ „ Len poďme.“ Májový dáždik zosilnieva a začína pršať drobný hustý dážď. I keď sme na ulici, k najbližšiemu domu je dákych 25 metrov. Kým k nemu dôjdeme, sme už mokrí. Z domu vyjde pani Mináriková a volá nás, aby sme išli dovnútra. Poďakujem sa, že počkáme na podstienkach, kým dážď prejde. Keď aj ďalšie pozvanie odmietam, prinesie nám von stoličku. Mama si sadne. Pochváli pani M. zeleninu v záhrade. Tá zase na oplátku sa pýta, kam sa mama vybrala. Mama jej odpovedá, že ide za mamou, lebo ju už dávno nevidela. Vysvetľujem, že idem s mamou na cintorín. Keď dážď ustal, poďakujem sa za úkryt a volám mamu, aby sme išli domov. Po dlhšom prehováraní, argumentujúc, že tam bude blato, vydávame sa na cestu späť. Vtedy mame sľúbim, že pôjdeme za jej mamou v stredu, ak bude pekne.

Je streda, 15. mája. Slniečko svieti a my sedíme na doske hrobu maminej mamy. Jeme detské piškóty a ja sa prihováram mame. „Babka, pozri sa na pomník, čo je tam napísané ?“ Slabikujúc nemôže prečítať nápis. „Tu je pochovaná tvoja mama. “ „Dobre, tak sedíme na babke,“ odpovedá mama a v jej očiach zachytím chvíľkové šibalstvo. „Babka, pomodlíme sa? “. Mama sa posediačky prežehná a spolu odriekame Otče náš, ktorý si na nebesiach .... Keď skončíme, mama sa prežehná. Sedíme tu už dobrú pol hodinu.

Na poli hučí traktor. Mama ticho sedí a nič nehovorí. A mne v mysli prebehnú výjavy zo života s mamou :
- Ako som sa o ňu hrozne bál, keď bola v nemocnici a išli sme ju s otcom navštíviť. Mal som asi 5 rokov, vietor tak fúkal, že otec ma musel skryť pod kabát.
- Keď som mal13 rokov, zlomil som si ruku v lakti pri futbale. Keď som kričal, že ma to bolí, keď mi vyzliekala tričko, mama povedala: „ Nemal si hrať futbal na ulici.“
- Potom na slzy v očiach pri lúčení, keď som odchádzal na internát na strednú i vysokú školu.
- I na obed po promócii v reštaurácií U troch pštrosú pri Karlovom moste v Prahe. Ako si „domáci“ obzerali mamu i otca. Svietilo slnko a mama mala na hlave sviatočný ručník a otec klobúk.
- Ako sme na motorke boli na malinách v Čiernej Lehote
- Ako sme prišli v sobotu domov a mama ležala v posteli, lebo od stredy ju bolí noha. Ako ju syn v nedeľu vyniesol z auta na druhé poschodie bytu, kde sme bývali, aby sme v pondelok v nemocnici zistili, že má zlomený kŕčok stehennej kosti. Ako sme sa báli, či vzorka kosti odobraná na histológiu nebude pozitívna?
- Ako mama denne cvičila ( a otec si ju doberal ), čo jej lekári nariadili a ako boli po roku príjemne prekvapení dobrým zhojením endoprotézy.
Spomenul som si na správu z rozhlasu. Dňa matiek v meste XY sa zúčastnili predseda vlády a minister financií. Snažil som si predstaviť, že by sme tam boli aj my. Pozrel som sa na moju mamu. Zdala sa mi spokojná. Vytiahol som z vrecka guľatú piškótu. „ Babka, to je už posledná.“ „ Tak ju zjedz“ ona nato. „Len ju zjedz babka, mám tu ešte jednu.“

DEŇ MATIEK. Deň, keď sa vzdáva úcta matkám. Úcta k matke, to je prejav lásky. Mať niekoho rád, znamená byť za neho zodpovedný, znamená pomôcť mu, keď pomoc potrebuje. Nie kvety a slová, ale pomoc vo veciach tých najobyčajnejších.

Slnko sa schovalo za rad vysokých tují, ktoré lemujú cestu cintorínom. „Babka, hádam by sme už mali ísť domov,“ podávam jej ruku, aby mohla vstať. Potom do oboch rúk barle a kráčame nepokosenou trávou cintorína. Len nespadnúť!

Oslávili sme deň matiek.

večer 15. mája 1996
Zverejnené v roku 99. výročia maminých narodenín
P.S. + 18.9.1996
 
comment Anton Dktor

24.04.2015 21:26:52

AKO SOM SA NESTAL KOMUNISTOM.

22.4.

V mesiaci apríl má viac ako polovica členov mojej rodiny narodeniny. Manželka, syn, dcéra, nevesta a moja mama. Narodila sa 22. apríla, v rovnaký deň-mesiac ako Vladimír Iljič Uljanov, vodca boľševikov. 22.4.2015 v Slovenskom rozhlase si pripomenuli jeho narodeniny s komentárom ako prišiel k menu Lenin. Takmer celý život sa s nim stretávam v deň maminých narodenín. Správa v rozhlase bola impulzom prečo píšem.

1963

Vo štvrtom ročníku na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Bernolákove v čase pred maturitnými skúškami ma dal zavolať zástupca riaditeľa školy Ing. Guláš do zborovne. Keďže som bol predsedom triedy IV. A, triedy, ktorej študenti sa domnievali, že na nás nik nemá ( iba IV.B), čakal som nejakú výčitku na adresu triedy. Zástupca riaditeľa školy mal povesť prísneho, nekompromisného učiteľa. Ja som mal povesť tichého, disciplinovaného študenta. Vzhľadom k tomu, že som bol zvolený za predsedu triedy, v ktorej boli iba chalani ( 29.) a z nich štyria starší od nás o tri roky ( absolvovali učňovskú školu) ako zástupca kolektívu som vystupoval navonok smelo. Po pozdrave : „Česť práci !“ zástupca riaditeľa povedal : „ Školský výbor Socialistického zväzu mládeže ťa navrhol za kandidáta na vstup do Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ). Je to pre teba česť “ a podal mi prihlášku. „ Vyplň ju a prines mi ju!“ Nezmohol som sa ani na slovo. Nejednalo sa o triedu, ale iba o mňa. Nebolo koho obhajovať. „ Česť práci!“ pozdravil som a bol som za dverami.
Na internáte nám bol vychovávateľom starší pán, ktorý fajčil fajku, a preto sme ho volali Čibuk. Internát bol v barokovom kaštieli Esterházyovcov. Izby boli rôzne veľké, niektoré priechodné, s rozdielnym počtom postelí od dva až po 6. Postele boli kovové a poschodové. Výhodou fajčenia fajky bolo to, že vôňa tabaku prezrádzala aj cez zatvorené dvere, kde sa na chodbe nachádza. Hovorilo sa o ňom, že nemôže učiť z politických dôvodov. Bol zavalitej postavy, tučný a dobrý „ psychológ“. Asi tri dni potom, čo som dostal prihlášku na vstup do KSČ ma zastavil na chodbe s otázkou. „ Sú nejaké problémy v triede? Niečo ťa trápi? “ Odpovedal som : „ Áno, dostal som prihlášku na vstup do KSČ.“ „ A tebe sa nechce .“ Prikývol som. (Prikývnutie bolo vyjadrením, že neexistuje dôvod pre vstup do strany, ani ideový, ani príklad z domácich straníkov, jednoducho -žiadny dôvod !) On pokračoval. „ Si ešte mladý, pôjdeš na vysokú školu, máš čas sa rozhodnúť, “ a rozišli sme sa. Z triedy dostal „ česť“ aj Braňo z Myjavy. Ten to vyriešil tak, že oslovil rodičov, tí napísali list, že si to neprajú. Istý problém spočíval v tom, že ponuka prišla pred maturitnými skúškami.
Raz do týždňa sme mali praktické vyučovanie v dielňach, a do školy sme chodili z internátu už v montérkach, Pred praktickým vyučovaním s prihláškou pod pazuchou s búšiacim srdcom som zaklopal na dvere zborovne zástupcu riaditeľa školy a vstúpil. „ Česť práci !“ a ostal stáť hneď za dverami. „ Priniesol si prihlášku ? “ „ Áno, ale nie je vyplnená . “ V miestnosti zostalo ticho. Zástupca riaditeľa bol tak prekvapený, že sa nezmohol na slovo. Klopil som zrak a najradšej by som zutekal. Našťastie v zborovni zástupcu riaditeľa bol Ing. Hutta, ktorý nás učil predmet „ Časti strojov“. A on prerušil ticho a povedal : „ Byť straníkom, neznamená byť komunistom !“, čo sa dalo vysvetliť tak, že človek by mal na členstvo v KSČ dozrieť, poznať teóriu marxizmu - leninizmu a nie vstúpiť tam len tak. Bol som mu za tie slová vďačný. Na tie slová som si v živote ešte viackrát spomenul, keď som sa v práci stretol so straníkmi. Požil som prihlášku na stôl a s pozdravom „ Práci česť! “ vyšiel zo zborovne.
Na obed sme chodili na internát, kde bola jedáleň. Tak sme išli po skončení dopoludňajšieho vyučovania aj v tento deň. V skupinke sme predchádzali riaditeľa školy, Zaslúžilého učiteľa, súdruha Hamaša. Bol to vyšší zavalitý pán. Skupinka pozdravila „ Česť práci !“ Súdruh riaditeľ mi pokynul rukou, aby som k nemu prišiel. Kráčali sme spolu. On mi dal ruku na plecia ( tak otcovsky ) a povedal : „Čo som to o tebe počul ? “ A ja som opäť myslel, že hovorí so mnou ako s predsedom IV.A. On pokračoval : „ Dostalo sa ti cti, byť kandidátom strany, a ty si to odmietol? Rodičia ?“ Zbabelo som prikývol. „ Tak bež “ ( za spolužiakmi ). Pri maturite neboli problémy.

1979-84

V roku 1979 som nastúpil do Ústavu systémového inžinierstva priemyslu, pobočka Trenčín (ÚSIP) z Výskumného a vývojového ústavu sklárskeho v Trenčíne (VVÚS). ÚSIP riešil štátnu úlohu aplikovaného ekonomického výskumu s názvom AUHUS ( Automatické účastnícke hierarchicky usporiadané systémy ) čo bolo informačné prepojenie úrovne podnik – VHJ - ministerstvo priemyslu, v horizonte 5 rokov. Úloha sa riešila v sklárskom priemysle a „ zlanárili ma “. ÚSIP mal vypracovaný systém komplexného osobného rozvoja pracovníkov ( odborného a politického). V rámci neho som dostal za úlohu spoločensky sa angažovanosť s cieľom pripraviť sa do r.1984 na vstup do KSČ. Úlohy sa ročne vyhodnocovali. Pracovníci s tarifným zaradením T 13 a vyššie boli zaradení do straníckeho vzdelávania ( straníckeho vzdelávania sa popri členoch strany zúčastňovali aj nestraníci ). Boli určené témy vzdelávania, lektori ( prednášatelia zo straníkov - spolupracovníkov) a keď sa „minuli“ straníci, potom tému si pripravili aj nestraníci. Riešenie úlohy AUHUS napredovalo a rok 1984 sa rýchle priblížil. V treťom štvrťroku 1984 som si podal žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru. Ako dôvod som uviedol nespokojnosť s praktickým využitím vyriešených úloh. Navonok to vyzeralo ako pohrdnutie s prácou spolupracovníkov. Bolo to prekvapenie pre kolegov, lebo sme boli výborný kolektív. Vrátil som sa do VVÚS. Asi po troch mesiacoch som sa stretol s kolegyňou Katkou ( vedúcou odboru) a pýtala sa ma ako sa mám na novom pracovisku : „Nič moc“ ( robil som na oddelení koncepcií rozvoja sklárskeho priemyslu ). „ Aký bol skutočný dôvod tvojho odchodu ? “ opýtala sa ma. „ V rámci úloh osobného rozvoja som mal úlohu vstúpiť do KSČ! “ Ona sa na mňa pozrela a povedala „ prečo si mi to nepovedal ??? “ a pokračovala; za Čútorom ( predseda KSČ v ÚSIPe a predseda okresného zväzu poľovníkov ) chodieval pracovník okresného výboru KSČ pre poľnohospodárstvo, od vás z dediny, a Čútora mu povedal ,ešte v roku 1980, že ťa navrhujú za kandidáta na vstup do KSČ ! Ten chlapík od vás povedal : TOHO, VEĎ TEN KAŽDÚ NEDEĽU U RODIČOV CHODÍ DO KOSTOLA S TAKOU VEĽKOU KNIŽKOU ! Jej slová ma prekvapili. Ani vo sne som nečakal, že mi pomoc príde od rodáka. „ Tak som zbytočne dal výpoveď “. Nato Katka reagovala : „ Ak chceš, môžem sa spýtať riaditeľa, či by ťa prijal späť .“ Chcel som. Dal som znovu výpoveď a znovu som zmenil pracovisko. Nikto v ÚSIPe môj odchod – príchod nijako nekomentoval. Tam ma zastihla Nežná revolúcia.

1989

V revolučnom a inom ošiali hostia miestneho pohostinstva v budove oproti obecnému úradu násilím odstránili z priečelia budovy kultúrneho domu pamätnú tabuľku :
V TEJTO OBCI ZALOŽILI V ROKU 1921
ORGANIZÁCIU
KOMUNISTICKEJ STRANY
ČESKOSLOVENSKA
1971
povedal mi otec, keď som v piatok prišiel na Bobot. Malo sa to stať pred 5. – 6. dňami. Tajomník MNV to nahlásil na ZNB ( Zbor národnej bezpečnosti ). Hneď som sa išiel ku kultúrnemu domu pozrieť. Skutočne, rozlámané kusy a kúsky mramorovej tabuľky ležali na kôpke, tam kde spadli. Pozbieral som ich a odniesol. Dvojnásobný kandidát na vstup do KSČ odnáša rozbité kúsky pamätnej tabuľky založenia KSČ v obci! V Trenčíne na balkóne bytu v družstevnom bytovom dome som ju poskladal a prilepil. Chýbajúce miesta a praskliny vyškároval a farebne upravil. Tak som mal doma kúsok s rodnej obce Bobot.


Vysvetlivky pre mladších

boľševik = člen komunistickej strany leninského typu, dôsledný revolučný marxista-leninovec ; komunista = člen komunistickej strany Česko-Slovenska, v hovorovom styku straník .
Členstvo v poľovníckom združení malo vysokú mieru korelácie s členstvom v KSČ.


V Bobote 22.4.2015 Ďakujem za pozornosť. A.Doktor
 
comment Anton Doktor

07.04.2015 18:08:22


VÝROČIE PAPIERNE

PRED 260 ROKMI ( v roku 1755 ) zemepán Jozef Illésházy a papiernik Václav Anton Roszner uzavreli zmluvu na postavenie „papierne“ v obci Bobot, ktorá (obec) patrila do bánovského panstva Illésházyovcov. Papierenský mlyn vyrábal papier z handier a slamy. Ako pohon používal vodné kolo.

V roku 1769 Škót James Watt získal prvý patent na parný stroj. V roku 1775 dokončil Watt montáž prvých dvoch parných strojov. Do roku 1800, kedy skončila platnosť Wattovho patentu na dvojčinný parný stroj, v Boultonovej továrni ( Watt bol Boultonvým spoločníkom v továrni ) bolo vyrobené viac ako 500 dvojčinných parných strojov.

V roku 1877 v papierni obce Bobot firma Neumann & Links, ktorá mala papiereň prenajatú používala na pohon strojov parný stroj s výkonom 12 ks. 77 ROKOV PO SKONČENÍ PLATNOSTI DRUHÉHO WATTOV-HO PATENTU BOL V BOBOTE V PREVÁDZKE PARNÝ STROJ VYNÁLEZCU WATTA, UŽ PRED 138. ROKMI !

PRED POLSTOROČÍM : Jedným z produktov výroby papierne bol baliaci papier. Vstupnou surovinou bol použitý papier, tak ako ho poznáme zo zberu papiera. Boli to najmä knihy, ktoré sa mleli ( skartovali ). Knihy, ktoré boli nepredajné, ktoré sa vyradili z knižníc ako poškodené alebo politicky nevhodné. Po roku 1945, 1948, 1953, 1968. Učebnice pre slovenské gymnázia z rokov 1939-1945, politické kalendáre po roku 1948, trhacie kalendáre „čo deň - to list“ s obrázkami dejateľov, s generalissimom v prilbici atď.. Tajné dokumenty sa mleli za účasti dozoru. Niekedy išli knihy z tlačiarne rovno na skartovanie do papierne. Spomínam si na knihu Kriminalistická laboratoř od autora televíznych seriálov Vladimíra Škutinu. Iný prípad boli celé archy, farebnej tlače Biblie v anglickom jazyku, ktorú sme neskôr poznali ako Bibliu pre deti. Obrázky mali posunutú viacfarebnú tlač. Tlačilo sa to v tlačiarni novín PRAVDA a bol z toho malý škandál ( že tlačiareň PRAVDY tlačila cirkevnú literatúru za devízy).

V 50 rokoch minulého storočia deti „fabrikantov“ sa chodili „kúpať“- sprchovať ( v jeden deň v týždni ) do továrne, čo umožňovalo priniesť si domov knižku zabalenú v uteráku, pokiaľ rodič nejakú prichystal. Ak uvážime, že v domácnostiach okrem knižiek modlitebných a ročných kalendárov veľa kníh nebolo, papiereň, okrem toho, že poskytovala viac ako 200 pracovných príležitosti občanom, umožňovala cez takto získané knihy zvyšovať „politický“ rozhľad aj mladých občanov. Poznali sme veliteľov SNP ako aj členov vlády Slovenskej republiky nielen podľa mena a priezviska, ale aj ako vyzerali v čase, keď sa o jedných i druhých už nemohlo hovoriť. Dokonca si myslím, že sme čítaním týchto knižiek získavali národné povedo-mie. Na dôkaz uvediem niektoré z knižiek : POVESTI A HISTORICKÉ ČLÁNKY – Jozef Branecký, Bratislava 1943 ( 60 povestí, z nich vyberám: o Pribinovi, Cyril a Metod, o pôvode kúpeľov v Tr. Tepliciach, Svätopluk-ovo dedičstvo, o strečianskom, trenčianskom, vršateckom, hričovskom, tematínskom hrade, o Matúšovi Čákovi, o Jánošíkovi, o slovenských zemanoch, o cechoch, o dôchodkoch starých slovenských učiteľov, doplnené fotokópiami : obraz Matúša Čáka, zo zápisnice hrdelného súdu nad Jánošíkom, z diária farského kostola v Pruskom, z čachtického kostola, o zdatnosti starých slovenských mlynárov atď. ) ; ŽIVOTOPIS SV. CYRILLA A METHODA, apoštolov slovanských – napísal Karol Dubravský, farár Dolnomotešický, Trnava 1922, vyberám z Predmluvy autora : ...“ Neslobodno však i nám zapomenúť, že sme Slováci, ktorí tvoríme jednu ratolesť národa Slavianskeho“.. ; ĽUDOVÍT ŠTÚR – Kniha prvá, Diela Slovenských spisovateľov, vydáva Matica Slovenská, Martin 1928. Z prvých stránok vyberám : ..“ Veľmi dobre mi je v pamäti a som očitým svedkom toho, ako národ český prijal Štúra r. 1948. Bol najkrutejší boj o slovenčinu, v ktorom známou svojou žurnalistickou zručnosťou, satirou a spoločenskou agitáciou nebožtík Havlíček a rovesníci jeho Lamblovci a iní vystupovali v žurnáloch proti Štúrovi. ..... Ľudovít Štúr prišiel do Prahy. ...... celou búrou národa (českého) žiadaný bol len v slovenčine rečniť. A Štúr zvučnou slovenčinou okúzľoval mnohé tisíce národa českého. “ ; ČÍTANKA pre 4. a 5. ročník ľudových škôl – zostavil J.C.Hronský a R. Klačko, Martin 1941 ; 10 ROKOV OSLOBODENÉHO SLOVENSKA – Milan Janota, Bratislava 1928, z knihy vyberám ; .... Správa v obciach : ... „ bol vydaný nový volebný zákon č. 75/1919. Volebné právo dľa tohto zákona je všeobecné, tajné a bezprostredné, vykonávané po obciach. Týmto bolo raz navždy zabezpečené, že úrady sú vlastne ustanovené pre potreby ľudu a občanov a nie naopak. Zavládol teda Slovenskom nový duch, duch demokracie. ... Školstvo : Starať sa preto musíme o to, aby do všetkých vrstiev nášho ľudu prenikol odkaz Sasinkov : Nepovstane, milý brachu, národ náš zo svojho prachu, keď nebudú kvitnúť školy na dedičnej jeho roli. .... Závodné výbory : ... Významný výdobytok nášho sociálneho zákonodarstva je zriadenie takzvaných závodných výborov. .... Závodný výbor dľa dnešného právneho stavu umožňuje zmenu pomerov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami tak, aby sa neobmedzoval na púhe vybavovanie otázok mzdových a pracovných, ale ktorý by pripúšťal i spoluúčasť zástupcov zamestnancov na správe závodov. ... Vysťahovalectvo : ... Na príklad štatistika ministerského radcu Dra A. Boháča vykazuje, že počet vysťahovalcov zo Slovenska v rokoch 1899 až 1914 činí 477 375 osôb, teda priemerne 30 000 za rok. “ ; VÝBER Z DIELA – J.G.Tajovský, Bratislava 1953 ; APOŠTOL NÁRODOV – Émile Baumann, Trnava 1947 ; PODIVNÝ PRÍPAD DR. JEKYLLA A PÁNA HYDA – R.L.Stevenson, Martin 1948 ; ZLATNICA – J.H.Zschokke, Bratislava 1938; MENDÍK – Ľudevít Kubáni, Praha 1928 ; DEŇ V POMPEJI a iné články – Anton Novák, Ružomberok 1918 ; VSTAL Z MŔTVYCH – Maiju Lassilová, Liptovský Mikuláš 1960 ; ŠEST LEGEND HLEDÁ AUTORA – Oldřich Králik, Praha 1966 ; MÁ BIBLIA PRAVDU ?- Heinrich Fuchsz, Bratislava 1960 ; SPIKNUTÍ PROTI MÍRU – Ralp Parker, Praha 1950, U tejto knihy sú zaujímavé pečiatky knižníc odkiaľ do papierne prišla : Okresná súdna väznica v Rim. Sobote, Knižnica väznice v Rim. Sobote, Nápravno-pracovný tábor Banská Bystrica.

Odcudzenie knižiek sme nepovažovali za krádež. Nejednalo sa o knihy ale o odpad. Tu možno názorne ukázať rozdiel v pojmoch cena a hodnota tovaru. Cena tých knižiek sa rovnala váhe knižky krát cena za kg. Pri cene 50 halierov za kg sa jednalo o cenu 7až 35 halierov za knižku. Hodnota knihy záležala od nového vlastníka. Boli knihy, ktoré nemali hodnotu ani vo výške ceny odpadu, iné cenu odpadu prevyšovali1000 i viackrát. Za takú považujem knižku od pána farára z Dolných Motešíc-- ŽIVOTOPIS SV. CYRILLA A METHODA.

Keď hovorím o cenách kníh, spomenul som si na iný prípad. Ako čitateľ najskôr Okresnej neskôr Krajskej knižnice v Trenčíne, dnes knižnice nesúcej meno nášho rodáka, Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne, som si požičal v roku 1983 knihu Dominika Tatárku ČLOVEK NA CESTÁCH, vydanú v roku 1967, ilustrovanú Mariánom Vanekom. Satira v knižke obsiahnutá, sa mi tak páčila, že som ju chcel mať doma. V dobe Normalizácie sme obsah knižky považovali za čosi výnimočné, disidentské ( disident /lat./ – odporca oficiálneho smeru v politike ). Nedala sa kúpiť. Potom som dostal kreatívny nápad, zodpovedajúci dobe. V Knižnici som povedal, že ju nemôžem vrátiť, lebo sa mi stratila, zaplatil 17 Kčs (22.8.1983), čo bola predajná cena knihy, doma som potvrdenku č. 20 vložil pod priehľadný obal knihy a založil do knižnice. Mala pre mňa hodnotu k nezaplateniu. Pre dnešných prvo-čitateľov už asi nemá ani cenu ani hodnotu.

Dnes v Krajskej knižnici M. Rešetku v Trenčíne v pobočke na Juhu majú kôš z umelej hmoty na bielizeň a v ňom sú „nasypané“ knižky vyradené z Knižnice, alebo darované Knižnici, ktoré si za jednotkovú cenu 0.2 € môžete vziať.

Mám pred sebou knihu G.M.Laskomerského Sosbierané ŽARTY A ROZMARY, vydaná v Kníhtlačiarni Turčiansky Sv. Martin, z roku 1922 s pečiatkou OBECNÁ KNIŽNICA VYSOČANY. Prvá strana knihy obsahuje piktogram, ako sa kniha otvára, ako sa drží, ako sa obracajú listy so spresnením „Nie tak – ale tak“ a druhá strana DESATORO ČITATEĹOM:

1. Spomni si zakaždým, keď berieš vypožičanú knihu do ruky, že nie je tvojim majetkom a že ju musíš vrátiť včas a celkom neporušenú.
2. Vypožičanú knihu zaobaľ doma hneď do papieru. Neber ju do nečistých rúk. Pamätaj, koľko čitateľov bude chcieť ešte za tebou čítať tú istú knihu, čistú a neporušenú.
3. Ušpinená kniha budí ošklivosť, prenáša i nákazlivé choroby. Preto neobracaj strany naslinenými prsty, nevkladaj medzi ne tužky, sirky a pod., nezahýbaj rohy strán, ale vlož na miesto, kde si dočítal pásik čistého papieru alebo stužky.
4. Pri čítaní nevyvracaj a nerozlamuj chrbát knihy; keď leží na stole, neopieraj sa o ňu rukami; neodkladaj knihu na miestach vlhkých alebo zaprášených.
5. Nečítaj pri jedle ani v posteli. Pri čítaní nezabudni vše vydýchnuť a dať odpočinúť očiam.
6. Nezáleží na počte kníh, ktoré si prečítal, ale na tom, čo a ako si čítal.
7. Preto čítaj pozorne a oddane, nečítaj len očami, ale čítaj srdcom. Nepreskakuj pri čítaní odstavce alebo i celé strany. Voľ len knihy dobrých spisovateľov.
8. Vypisuj si, čo sa ti pri čítaní najväčšmi páčilo, čo ťa dojalo alebo uchvátilo: krásne opisy, významné vety, zaujímavé výpovede. Poznamenaj si krátky obsah knihy, titul a spisovateľa.
9. Nečítaj mnoho naraz, ale čítaj každý deň – a každý deň niečo dobrého vykonaj.
10. Uč sa z kníh dobru a pravde. V tom je zmysel života.

V škole na Bobote sme sa naučili čítať. K dispozícii sme mali popri knižnici v škole ešte jednu „ špecifickú knižnicu “. Platí zásada : dostať dar (špecifickú knižnicu) prináša úžitok (obci) podľa schopnosti toho, kto ho (občania obce) dostal. Sme rozhľadenejší, tolerantnejší, v porovnaní s občanmi susedných obcí?

ĎAKUJEM za pozornosť. AD
 

<< | 1 2 3 4 5 6 7 | >>

Zdieľať: Google Facebook Twitter
 
História obce

Prečítajte si niečo z histórie našej obce a to obecnú kroniku, ktorú napísal Pavel Gašparovič Hlbina.

Čítaj viac »
Stránkové hodiny OÚ
Pomoc & Podpora

Pokiaľ máte akékoľvek pripomienky k technickej stránke webu, neváhajte nás kontaktovať.

admin@bobot.sk »