Fórum

plus Pridaj príspevok

comment doktor

24.05.2015 18:11:10


FÓRUM – otázky, podnety

Fórum je slovo latinského pôvodu a znamená inštitúciu ( orgán ) ktorá je schopná alebo oprávnená posúdiť alebo hodnotiť dačo, vysloviť mienku o dačom apod.; v starom Ríme aj námestie, a v starom Grécku aj pódium.
Demokracia je slovo gréckeho pôvodu a znamená vládu ľudu; politické zriadenie, v ktorom vládna moc prislúcha ľudu ( tzv. priama demokracia). Je paradoxom, že princíp demokracie na ktorý sa odvolávame – „vládu ľudu“, v starom Grécku ju predstavovali iba slobodní občania. Neboli nimi otroci ani ženy. Dnes v Európe, aj u nás ( aj na Bobote ) je uplatňovaný princíp zastupiteľskej demokracie. Na Bobote ju reprezentujú starostka a 7. poslanci obce, na základe výsledkov priamych volieb, v zmysle Zákona o obecnom zriadení.
Podľa uvedeného zákona je poslanec povinný na požiadanie informovať voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva. Poslanec je okrem iného oprávnený interpelovať starostu vo veciach týkajúcich sa výkonu jeho práce. Obyvateľ obce má právo zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a obracať sa na orgány obce ( obecné zastupiteľstvo / OZ/ a starosta obce ) svojimi podnetmi a sťažnosťami.
Podľa stúpencov „ otvorenej samosprávy “ po prvých 100 dňoch vo funkcii “ je čas prvej bilancie činnosti orgánov samosprávy : prvé výsledky, najbližšie ciele. Prvé výsledky by sa mali prejaviť v zmenách rokovacích poriadkoch OZ. Myslí sa tým to, že okrem pozvánok na rokovanie zastupiteľstva a jeho programu, sa zverejnia všetky dokumenty, ktoré sa budú prerokovávať, vrátane plného znenia návrhov o ktorých sa bude hlasovať. Ďalej, aby na požiadanie mohol občan vystúpiť počas ktoréhokoľvek bodu rokovania.
Zúčastnil som sa všetkých plánovaných zasadnutí OZ. Na OZ konanom dňa 17.4.2015 pani starostka podala informáciu o stave obce po uplynutí prvých sto dní v úrade. Chcel som na záver rokovania položiť niekoľko otázok vo väzbe na zápisnice z rokovania OZ. Vzhľadom k pokročilému času ( po 22 hod ) som od otázok upustil. Otázky však zostali. Preto chcem využiť možnosti, ktoré mi dáva práve linka FÓRUM, na predloženie otázok poslancom resp. starostke obce, očakávajúc na ne odpovede. Forma využívania internetovej komunikácie medzi občanmi a obecným úradom resp. odbornými útvarmi OcÚ je dnes na obecných úradov miest bežná vec.

Otázky :

Kúpa pozemku a budovy COOP Jednota.

„ Poslanec p. Hloža skonštatoval, že ako pozemok je to zaujímavé a aj z hľadiska polohy a ceny. K tomuto názoru sa priklonili aj ostatní poslanci. Možnosti využitia by boli rôzne, všetko bude závisieť od možnosti získania finančných zdrojov. Ako s budovou ďalej, bude predmetom ďalších rokovaní.“

O1. Čo znamená slovné spojenie „ako pozemok je to zaujímavé“ ? Aké sú rôzne očakávané možnosti využitia budovy resp. pozemku? Aké sú možnosti získania finančných zdrojov a načo? O akých objem finančných prostriedkov sa jedná? Aký je predpokladaný termín predpokladaného využitia budovy?

ČOV – projektová dokumentácia

„ Podklady, ktoré boli evidované v kancelárii obecného úradu, si na požiadanie p. starostky obce preštudoval Ing. Pavol Koreň, ktorý konštatoval a navrhol poslancom obecného zastupiteľstva zrušenie uznesenia, nakoľko projektová dokumentácia a aj zmluvy sú pre obec nevýhodné. Pokiaľ by sa realizoval nový projekt ohľadom ČOV-ky, mala by sa spracovať nová pre obec výhodnejšia dokumentácia.
Uznesenie č. 35 /2015: OZ v Bobote schvaľuje: Zrušenie uznesenia č. 19/2013 v znení: podanie žiadosti na získanie dotačných zdrojov, spracovanie projektovej dotácie na výstavbu kanalizácie a ČOV (v hodnote cca 5 000 eur).“

O2. Zo zápisu nie je zrejmé, čo už bolo vykonané, aké boli náklady, v čom je dokumentácia a aké zmluvy pre sú obec nevýhodné ?
Očakával by som takéto zdôvodnenie napr.: Na základe uznesenia OZ XY zo dňa .... dal starosta obce firme FX ( na základe výberového konania / bez výberového konania ) vypracovať projektovú dokumentáciu v cene XYZ € odsúhlasenú/neodsúhlasenú OZ. Projektová dokumentácia je nevýhodná preto, lebo ........, zmluvy o ....... sú nevýhodné preto, lebo ...... .

Prenájom pôdy PD Bobot-Horňany

Zápisnica zo zasadnutia OZ dňa 23.1.2015
„ Uznesenie č. 37/2014 – schválenie najvýhodnejšej cenovej ponuky od firmy Kováč, s.r.o. Poľovnícka 849/34, 911 05, Trenčín za prenájom 66,90 ha (orná pôda, trávnaté porasty a pasienky) v cene 65 €/ ha – uznesenie splnené “
Zápisnica zo zasadnutia OZ dňa 6.3.2015, bod 4. Stanovisko k nájomnej zmluve
„ Poslanec Ing. Michalička prečítal všetkým prítomným stanovisko hl. kontrolórky Ing. V. Filinovej – preverenie platnosti nájomnej zmluvy č. 20071000, uzatvorenej medzi obecným úradom Bobot a PD Bobot – Horňany zo dňa 1.1.2007. V závere stanovis-ka hl. kontrolórka považuje nájomnú zmluvu za neplatnú .“

O3. PD Bobot – Horňany prenajatú pôdu od 1.1.2007 užívalo ?, poberalo dotácie na prenajatú pôdu, v akej sume ? Kto je za „prenájom“ pôdy od roku 2007 zodpovedný ? Ako to chce OZ riešiť ? Aký je súčasný stav s prenájmom pôdy vo vlastníctve obce ?

Preplácanie paušálu súkromného telefónu p. starostky

Zápisnica zo zasadnutia OZ dňa 6.3.2015
„Poslanec Ing. B. Michalička predložil návrh poslancom OZ na preplácanie súkromného mobilného telefónu starostke obce D. Ďuriačovej, ktorý využíva na služobné účely. Návrh bol prijatý s preplácaním celého paušálu v hodnote 30 €. Poslanci odhlasovali sumu v hodnote celého paušálu.
Uznesenie č. 44 /20 15
OZ v Bobote schvaľuje: Starostke obce D. Ďuriačovej preplácanie mesačného paušálu súkromného mobilného telefónu, ktorý využíva na služobné účely, v sume 30 €. Za uznesenie hlasovali: 7 poslanci “

Zo správy hlavnej kontrolórky za 1 polrok 2013
„ Dňa 10.12.2012 starosta uzatvoril 2 nové dohody o poskytovaní verejných služieb so spoločnosťou T-Com na 2 nové mobilné telefóny na dobu 24 mesiacov. Jeden mobilný telefón používajú administratívna pracovníčka a účtovník Obecného úradu v Bobote a druhý mobilný telefón používa starosta obce. Výhrady mám len voči mobilnému telefónu starostu obce, nakoľko na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa. 27.10/2010 mu bolo uznesením č. 5/2010, bod 1, schválený príspevok na mobilný telefón vo výške 33,20 Eur na mesiac bez ohľadu na reálne náklady na telefonovanie v danom mesiaci, pričom starosta používal súkromný telefón. Avšak touto zmluvou došlo k tomu, že starostovi bol mesačne vyplácaný príspevok na mobilný telefón vo výške 33,20 Eur a zároveň používal nový mobilný telefón registrovaný a fakturovaný na Obecný úrad v Bobote. Čiže obec platila v uvedenom polroku pánovi starostovi aj príspevok a zároveň platila aj faktúry za mobilný telefón používaný starostom obce:
Podľa môjho názoru by malo byť zrušené vyššie uvedené uznesenie, keďže momentálne dochádza k dvojitému platenie používania mobilného telefónu starostom obce, a tým by došlo k úspore cca 400 Eur ročne.
Starostu obce som osobne informovala o danej skutočnosti, ktorý o tom následne informoval poslancov Obecného zastupiteľstva v Bobote na zasadnutí. Tí však k tomu neprijali žiadne nové uznesenie.“

O4. Ak obec vlastní dva mobilné telefóny, aký je dôvod preplácania paušálu 30 € mesačne p. starostke ? Prečo vôbec sa preplácajú súkromné mobilné telefóny? Obecný úrad je úrad.

ZŠ Bobot

Na zasadnutí OZ dňa 6.3.2015 p. starostka informovala o situácií v ZŠ Bobot, medzitým odišiel riaditeľ ZŠ.

O5. Bola zmena riaditeľa v priebehu školského roku nutná ? Je súčasné personálne obsadenie ZŠ dočasné alebo definitívne?

Podnety :

Návrh programu zasadnutia OZ.
P1. Návrh programu zasadnutia OZ ako je uvedený na termín 29.5.2015 je tak „univerzálny“, že ho poslanci nemôžu neschváliť. Na strane druhej nehovorí nič o tom, čo bude konkrétne predmetom rokovania OZ. Čo potom poslanci schvaľujú ? Domnievam sa, že neprispeje ani k zvýšenej účasti občanov na zasadnutiach OZ.

Kontrola uznesení
P2. Kontrola uznesení je často najväčšiu časťou zápisnice. Kontrolujú sa aj uznesenia, ktoré sú splnené už tým, že ich OZ odsúhlasí ( a starostka obce podpisom zápisnice potvrdí ). Napr. „ Uznesenie č . 59/2015 ; OZ v Bobote schvaľuje : Výsledok výberového konania na audit samosprávy s víťazom: ACCEPT AUDIT & CONSULTING, s. r. o. v cene 800 € bez DPH. Za uznesenie hlasovali: 4 poslanci Proti : 0 Zdržal sa: 0 .“ Čo na uznesení kontrolovať ?

Riadne a mimoriadne zasadnutia OZ
P3. V zmysle Rokovacieho poriadku OZ v Bobote zo dňa 24.9.2010 Článok 4, zasadnutia OZ sa uskutočňujú spravidla v súlade s plánom zasadnutí OZ ( ako plánované OZ ) alebo na základe požiadania o zvolanie OZ aspoň tretinou poslancov ( ako neplánované OZ ).

Zápisnice zo zasadnutia OZ
P4. Zápisnica z „mimoriadneho“ zasadnutia OZ dňa 28.3.2015 – nesúlad overovateľov zápisnice, Zápisnica z mimoriadneho zasadnutia OZ dňa 24.4.2015 – nesúlad bodu 2. návrhu programu rokovania - Výsledky výberového konania na audit a bodu 2. zápisnice - Výsledky auditu, čo sú dve diametrálne rozdielne činnosti.

Dňa 24.5.2015 Odpoveď na otázky žiada A. Doktor
 
comment Alena K

15.05.2015 17:57:24

Dakujem....

comment admin

15.05.2015 14:08:41

Iba dopĺňam linky na obe videá:

Materská škola Bobot - mažoretky:
http://www.schooldance.sk/videa/materska-skola-bobot.html

Country tanec:
http://www.schooldance.sk/videa/materska-skola-bobot-2.html

comment Alena K

15.05.2015 13:34:03

Milí spoluobčania,
Deti z našej materskej školy sa zapojili do súťaže a poslali dve videa s nacvičenými choreografiami.Najdete ich na stránke www.schooldance.sk a hlasovať za ne môžete cez www.facebok.com.
Názvy videi su COUNTRY TANEC a MATERSKA SKOLA BOBOT
Prve kolo hlasovania je do 22.5.
Podporte snahu a šikovnosť našich najmenších a pani učitelky,ktora to s nimi nacvičila. Navštívte túto stránku a zahlasujte za ich videá.
Ďakujeme........
 
comment A. Doktor

10.05.2015 14:32:46


DEŇ MATIEK

Je 15. mája. Sedím na doske hrobu maminej mamy. Vedľa mňa sedí moja mama. Spolu hľadíme ku vchodu cintorína. Mama hovorí : „Idú tam ľudia.“ „ Ale nie“ odpovedám, „ to sa tuje hýbu vo vetre.“ Na poli vedľa cintorína sa ozýva traktor. Z vrecka vyťahujem detské piškóty a ponúkam mamu. Jednu jej, jednu sebe. „ Je to sladké“ povie mama. Oslovujem ju babka. Je to zvyk z doby, keď syn a dcéra boli malí. Mamu a otca oslovujeme babka a dedko.

V tomto roku mal otec 86 rokov, mama 80. Žijú sami na dedine, 30 km od mesta, kde bývam ja s rodinou. Ešte pred rokom sme spolu s deťmi oslavovali spoločné narodeniny. Otec 85 a ja 50 rokov. Uplynul necelý rok a všetko sa tak veľmi zmenilo. U mamy sa prejavila Alzheimerova choroba tak intenzívne, že ma už nespoznáva. Otca sa neustále vypytuje : „ Kedy už Tonko príde ? “ A keď prídem a spýtam sa : „ Tak ako sa máš babka ? “ Odpovie: „ Dobre, iba nohy ma bolia.“ „A poznáš ma? “ „ Ako by som ťa nepoznala.“ „ Povedz, kto som ?“ „ Máš biele zuby a bradu .“ „ To je pravda, ale povedz mi, kto som, ako sa volám ?“ „ Ty si Vinco Koreň.“ Tak sa volal susedov chlapec z jej detských rokov.

Mama má silnú osteoporózu. Pred 6. rokmi sa jej zlomil kŕčok stehennej kosti ľavej nohy. Šikovní lekári v Trenčianskych Tepliciach jej voperovali kovový kĺb. Dva roky predtým ju postihol infarkt myokardu. Iba šťastná náhoda, že ju prišla navštíviť moja manželka a našla ju ležať v posteli, že ju bolia zuby ( vtedy už mala umelé ), rýchla pomoc a opäť šikovní lekári jej zachránili život. A teraz Alzheimerova choroba.

Ktosi múdry povedal, že každý problém, ktorý človeka stretne je preňho výzvou, ktorú je potrebné riešiť. Výzvou, ktorou sami seba presvedčíme, že problém je riešiteľný. Rád by som sa vzdal tejto výzvy. Žiaľ, nedá sa. V sobotu a v nedeľu dvojdňová návšteva, navariť, poupratovať, nachystať veci na kúrenie, čo-to spraviť okolo domu a v stredu skontrolovať čo chýba, doplniť potraviny a opäť návšteva v sobotu a v nedeľu.

12. mája po obede mama povedala: „ Už som dávno nevidela mamu, musím ju ísť pozrieť.“ „ Babka, veď tvoja mama je už dávno pochovaná.“ „ Áno? A kedyže zomreli ? Veď som im nebola na pohrebe.“ „ Babka to si už zabudla, to bolo už dávno.“ „ Dobre teda, pôjdem za ňou, tam hore za krížom leží.“ Žiadne argumenty, aby na cintorín nešla, na ňu neplatia. Dobre teda, rozhodol som sa, pôjdeme spolu.

Našiel som francúzsku barlu, ale iba jednu, o druhej ani chýru ani slychu. „Babka, kde máš druhú barlu ?“ „ Dedko mi ju vzal.“ „ Babka, načo by mu bola? Kde si ju nechala?“ Pozerám na podstienkach, v izbe, v kuchyni, v špajze, nikde nie je. Tak odchádzame s jednou barlou. Otváram bránku z dvora na ulicu a tam v rohu vidím druhú barlu. Tak mama môže ísť za svojou mamou.

Slniečko pekne svieti, i keď na oblohe vidieť mraky. Na cintorín je asi 500 metrov. Kráčame pomaly. Mama rozpráva, snažím sa nadviazať na jej slová, ale veľmi sa mi to nedarí. Ešte tak odpovedať na jej otázky. Už sme prešli viac ako polovicu cesty, keď začalo popŕchať. Rozmýšľam, vrátiť sa, alebo ísť ďalej. Pýtam sa mamy : „ Ideme ďalej ?“ „ Len poďme.“ Májový dáždik zosilnieva a začína pršať drobný hustý dážď. I keď sme na ulici, k najbližšiemu domu je dákych 25 metrov. Kým k nemu dôjdeme, sme už mokrí. Z domu vyjde pani Mináriková a volá nás, aby sme išli dovnútra. Poďakujem sa, že počkáme na podstienkach, kým dážď prejde. Keď aj ďalšie pozvanie odmietam, prinesie nám von stoličku. Mama si sadne. Pochváli pani M. zeleninu v záhrade. Tá zase na oplátku sa pýta, kam sa mama vybrala. Mama jej odpovedá, že ide za mamou, lebo ju už dávno nevidela. Vysvetľujem, že idem s mamou na cintorín. Keď dážď ustal, poďakujem sa za úkryt a volám mamu, aby sme išli domov. Po dlhšom prehováraní, argumentujúc, že tam bude blato, vydávame sa na cestu späť. Vtedy mame sľúbim, že pôjdeme za jej mamou v stredu, ak bude pekne.

Je streda, 15. mája. Slniečko svieti a my sedíme na doske hrobu maminej mamy. Jeme detské piškóty a ja sa prihováram mame. „Babka, pozri sa na pomník, čo je tam napísané ?“ Slabikujúc nemôže prečítať nápis. „Tu je pochovaná tvoja mama. “ „Dobre, tak sedíme na babke,“ odpovedá mama a v jej očiach zachytím chvíľkové šibalstvo. „Babka, pomodlíme sa? “. Mama sa posediačky prežehná a spolu odriekame Otče náš, ktorý si na nebesiach .... Keď skončíme, mama sa prežehná. Sedíme tu už dobrú pol hodinu.

Na poli hučí traktor. Mama ticho sedí a nič nehovorí. A mne v mysli prebehnú výjavy zo života s mamou :
- Ako som sa o ňu hrozne bál, keď bola v nemocnici a išli sme ju s otcom navštíviť. Mal som asi 5 rokov, vietor tak fúkal, že otec ma musel skryť pod kabát.
- Keď som mal13 rokov, zlomil som si ruku v lakti pri futbale. Keď som kričal, že ma to bolí, keď mi vyzliekala tričko, mama povedala: „ Nemal si hrať futbal na ulici.“
- Potom na slzy v očiach pri lúčení, keď som odchádzal na internát na strednú i vysokú školu.
- I na obed po promócii v reštaurácií U troch pštrosú pri Karlovom moste v Prahe. Ako si „domáci“ obzerali mamu i otca. Svietilo slnko a mama mala na hlave sviatočný ručník a otec klobúk.
- Ako sme na motorke boli na malinách v Čiernej Lehote
- Ako sme prišli v sobotu domov a mama ležala v posteli, lebo od stredy ju bolí noha. Ako ju syn v nedeľu vyniesol z auta na druhé poschodie bytu, kde sme bývali, aby sme v pondelok v nemocnici zistili, že má zlomený kŕčok stehennej kosti. Ako sme sa báli, či vzorka kosti odobraná na histológiu nebude pozitívna?
- Ako mama denne cvičila ( a otec si ju doberal ), čo jej lekári nariadili a ako boli po roku príjemne prekvapení dobrým zhojením endoprotézy.
Spomenul som si na správu z rozhlasu. Dňa matiek v meste XY sa zúčastnili predseda vlády a minister financií. Snažil som si predstaviť, že by sme tam boli aj my. Pozrel som sa na moju mamu. Zdala sa mi spokojná. Vytiahol som z vrecka guľatú piškótu. „ Babka, to je už posledná.“ „ Tak ju zjedz“ ona nato. „Len ju zjedz babka, mám tu ešte jednu.“

DEŇ MATIEK. Deň, keď sa vzdáva úcta matkám. Úcta k matke, to je prejav lásky. Mať niekoho rád, znamená byť za neho zodpovedný, znamená pomôcť mu, keď pomoc potrebuje. Nie kvety a slová, ale pomoc vo veciach tých najobyčajnejších.

Slnko sa schovalo za rad vysokých tují, ktoré lemujú cestu cintorínom. „Babka, hádam by sme už mali ísť domov,“ podávam jej ruku, aby mohla vstať. Potom do oboch rúk barle a kráčame nepokosenou trávou cintorína. Len nespadnúť!

Oslávili sme deň matiek.

večer 15. mája 1996
Zverejnené v roku 99. výročia maminých narodenín
P.S. + 18.9.1996
 
comment Anton Dktor

24.04.2015 21:26:52

AKO SOM SA NESTAL KOMUNISTOM.

22.4.

V mesiaci apríl má viac ako polovica členov mojej rodiny narodeniny. Manželka, syn, dcéra, nevesta a moja mama. Narodila sa 22. apríla, v rovnaký deň-mesiac ako Vladimír Iljič Uljanov, vodca boľševikov. 22.4.2015 v Slovenskom rozhlase si pripomenuli jeho narodeniny s komentárom ako prišiel k menu Lenin. Takmer celý život sa s nim stretávam v deň maminých narodenín. Správa v rozhlase bola impulzom prečo píšem.

1963

Vo štvrtom ročníku na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Bernolákove v čase pred maturitnými skúškami ma dal zavolať zástupca riaditeľa školy Ing. Guláš do zborovne. Keďže som bol predsedom triedy IV. A, triedy, ktorej študenti sa domnievali, že na nás nik nemá ( iba IV.B), čakal som nejakú výčitku na adresu triedy. Zástupca riaditeľa školy mal povesť prísneho, nekompromisného učiteľa. Ja som mal povesť tichého, disciplinovaného študenta. Vzhľadom k tomu, že som bol zvolený za predsedu triedy, v ktorej boli iba chalani ( 29.) a z nich štyria starší od nás o tri roky ( absolvovali učňovskú školu) ako zástupca kolektívu som vystupoval navonok smelo. Po pozdrave : „Česť práci !“ zástupca riaditeľa povedal : „ Školský výbor Socialistického zväzu mládeže ťa navrhol za kandidáta na vstup do Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ). Je to pre teba česť “ a podal mi prihlášku. „ Vyplň ju a prines mi ju!“ Nezmohol som sa ani na slovo. Nejednalo sa o triedu, ale iba o mňa. Nebolo koho obhajovať. „ Česť práci!“ pozdravil som a bol som za dverami.
Na internáte nám bol vychovávateľom starší pán, ktorý fajčil fajku, a preto sme ho volali Čibuk. Internát bol v barokovom kaštieli Esterházyovcov. Izby boli rôzne veľké, niektoré priechodné, s rozdielnym počtom postelí od dva až po 6. Postele boli kovové a poschodové. Výhodou fajčenia fajky bolo to, že vôňa tabaku prezrádzala aj cez zatvorené dvere, kde sa na chodbe nachádza. Hovorilo sa o ňom, že nemôže učiť z politických dôvodov. Bol zavalitej postavy, tučný a dobrý „ psychológ“. Asi tri dni potom, čo som dostal prihlášku na vstup do KSČ ma zastavil na chodbe s otázkou. „ Sú nejaké problémy v triede? Niečo ťa trápi? “ Odpovedal som : „ Áno, dostal som prihlášku na vstup do KSČ.“ „ A tebe sa nechce .“ Prikývol som. (Prikývnutie bolo vyjadrením, že neexistuje dôvod pre vstup do strany, ani ideový, ani príklad z domácich straníkov, jednoducho -žiadny dôvod !) On pokračoval. „ Si ešte mladý, pôjdeš na vysokú školu, máš čas sa rozhodnúť, “ a rozišli sme sa. Z triedy dostal „ česť“ aj Braňo z Myjavy. Ten to vyriešil tak, že oslovil rodičov, tí napísali list, že si to neprajú. Istý problém spočíval v tom, že ponuka prišla pred maturitnými skúškami.
Raz do týždňa sme mali praktické vyučovanie v dielňach, a do školy sme chodili z internátu už v montérkach, Pred praktickým vyučovaním s prihláškou pod pazuchou s búšiacim srdcom som zaklopal na dvere zborovne zástupcu riaditeľa školy a vstúpil. „ Česť práci !“ a ostal stáť hneď za dverami. „ Priniesol si prihlášku ? “ „ Áno, ale nie je vyplnená . “ V miestnosti zostalo ticho. Zástupca riaditeľa bol tak prekvapený, že sa nezmohol na slovo. Klopil som zrak a najradšej by som zutekal. Našťastie v zborovni zástupcu riaditeľa bol Ing. Hutta, ktorý nás učil predmet „ Časti strojov“. A on prerušil ticho a povedal : „ Byť straníkom, neznamená byť komunistom !“, čo sa dalo vysvetliť tak, že človek by mal na členstvo v KSČ dozrieť, poznať teóriu marxizmu - leninizmu a nie vstúpiť tam len tak. Bol som mu za tie slová vďačný. Na tie slová som si v živote ešte viackrát spomenul, keď som sa v práci stretol so straníkmi. Požil som prihlášku na stôl a s pozdravom „ Práci česť! “ vyšiel zo zborovne.
Na obed sme chodili na internát, kde bola jedáleň. Tak sme išli po skončení dopoludňajšieho vyučovania aj v tento deň. V skupinke sme predchádzali riaditeľa školy, Zaslúžilého učiteľa, súdruha Hamaša. Bol to vyšší zavalitý pán. Skupinka pozdravila „ Česť práci !“ Súdruh riaditeľ mi pokynul rukou, aby som k nemu prišiel. Kráčali sme spolu. On mi dal ruku na plecia ( tak otcovsky ) a povedal : „Čo som to o tebe počul ? “ A ja som opäť myslel, že hovorí so mnou ako s predsedom IV.A. On pokračoval : „ Dostalo sa ti cti, byť kandidátom strany, a ty si to odmietol? Rodičia ?“ Zbabelo som prikývol. „ Tak bež “ ( za spolužiakmi ). Pri maturite neboli problémy.

1979-84

V roku 1979 som nastúpil do Ústavu systémového inžinierstva priemyslu, pobočka Trenčín (ÚSIP) z Výskumného a vývojového ústavu sklárskeho v Trenčíne (VVÚS). ÚSIP riešil štátnu úlohu aplikovaného ekonomického výskumu s názvom AUHUS ( Automatické účastnícke hierarchicky usporiadané systémy ) čo bolo informačné prepojenie úrovne podnik – VHJ - ministerstvo priemyslu, v horizonte 5 rokov. Úloha sa riešila v sklárskom priemysle a „ zlanárili ma “. ÚSIP mal vypracovaný systém komplexného osobného rozvoja pracovníkov ( odborného a politického). V rámci neho som dostal za úlohu spoločensky sa angažovanosť s cieľom pripraviť sa do r.1984 na vstup do KSČ. Úlohy sa ročne vyhodnocovali. Pracovníci s tarifným zaradením T 13 a vyššie boli zaradení do straníckeho vzdelávania ( straníckeho vzdelávania sa popri členoch strany zúčastňovali aj nestraníci ). Boli určené témy vzdelávania, lektori ( prednášatelia zo straníkov - spolupracovníkov) a keď sa „minuli“ straníci, potom tému si pripravili aj nestraníci. Riešenie úlohy AUHUS napredovalo a rok 1984 sa rýchle priblížil. V treťom štvrťroku 1984 som si podal žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru. Ako dôvod som uviedol nespokojnosť s praktickým využitím vyriešených úloh. Navonok to vyzeralo ako pohrdnutie s prácou spolupracovníkov. Bolo to prekvapenie pre kolegov, lebo sme boli výborný kolektív. Vrátil som sa do VVÚS. Asi po troch mesiacoch som sa stretol s kolegyňou Katkou ( vedúcou odboru) a pýtala sa ma ako sa mám na novom pracovisku : „Nič moc“ ( robil som na oddelení koncepcií rozvoja sklárskeho priemyslu ). „ Aký bol skutočný dôvod tvojho odchodu ? “ opýtala sa ma. „ V rámci úloh osobného rozvoja som mal úlohu vstúpiť do KSČ! “ Ona sa na mňa pozrela a povedala „ prečo si mi to nepovedal ??? “ a pokračovala; za Čútorom ( predseda KSČ v ÚSIPe a predseda okresného zväzu poľovníkov ) chodieval pracovník okresného výboru KSČ pre poľnohospodárstvo, od vás z dediny, a Čútora mu povedal ,ešte v roku 1980, že ťa navrhujú za kandidáta na vstup do KSČ ! Ten chlapík od vás povedal : TOHO, VEĎ TEN KAŽDÚ NEDEĽU U RODIČOV CHODÍ DO KOSTOLA S TAKOU VEĽKOU KNIŽKOU ! Jej slová ma prekvapili. Ani vo sne som nečakal, že mi pomoc príde od rodáka. „ Tak som zbytočne dal výpoveď “. Nato Katka reagovala : „ Ak chceš, môžem sa spýtať riaditeľa, či by ťa prijal späť .“ Chcel som. Dal som znovu výpoveď a znovu som zmenil pracovisko. Nikto v ÚSIPe môj odchod – príchod nijako nekomentoval. Tam ma zastihla Nežná revolúcia.

1989

V revolučnom a inom ošiali hostia miestneho pohostinstva v budove oproti obecnému úradu násilím odstránili z priečelia budovy kultúrneho domu pamätnú tabuľku :
V TEJTO OBCI ZALOŽILI V ROKU 1921
ORGANIZÁCIU
KOMUNISTICKEJ STRANY
ČESKOSLOVENSKA
1971
povedal mi otec, keď som v piatok prišiel na Bobot. Malo sa to stať pred 5. – 6. dňami. Tajomník MNV to nahlásil na ZNB ( Zbor národnej bezpečnosti ). Hneď som sa išiel ku kultúrnemu domu pozrieť. Skutočne, rozlámané kusy a kúsky mramorovej tabuľky ležali na kôpke, tam kde spadli. Pozbieral som ich a odniesol. Dvojnásobný kandidát na vstup do KSČ odnáša rozbité kúsky pamätnej tabuľky založenia KSČ v obci! V Trenčíne na balkóne bytu v družstevnom bytovom dome som ju poskladal a prilepil. Chýbajúce miesta a praskliny vyškároval a farebne upravil. Tak som mal doma kúsok s rodnej obce Bobot.


Vysvetlivky pre mladších

boľševik = člen komunistickej strany leninského typu, dôsledný revolučný marxista-leninovec ; komunista = člen komunistickej strany Česko-Slovenska, v hovorovom styku straník .
Členstvo v poľovníckom združení malo vysokú mieru korelácie s členstvom v KSČ.


V Bobote 22.4.2015 Ďakujem za pozornosť. A.Doktor
 
comment Anton Doktor

07.04.2015 18:08:22


VÝROČIE PAPIERNE

PRED 260 ROKMI ( v roku 1755 ) zemepán Jozef Illésházy a papiernik Václav Anton Roszner uzavreli zmluvu na postavenie „papierne“ v obci Bobot, ktorá (obec) patrila do bánovského panstva Illésházyovcov. Papierenský mlyn vyrábal papier z handier a slamy. Ako pohon používal vodné kolo.

V roku 1769 Škót James Watt získal prvý patent na parný stroj. V roku 1775 dokončil Watt montáž prvých dvoch parných strojov. Do roku 1800, kedy skončila platnosť Wattovho patentu na dvojčinný parný stroj, v Boultonovej továrni ( Watt bol Boultonvým spoločníkom v továrni ) bolo vyrobené viac ako 500 dvojčinných parných strojov.

V roku 1877 v papierni obce Bobot firma Neumann & Links, ktorá mala papiereň prenajatú používala na pohon strojov parný stroj s výkonom 12 ks. 77 ROKOV PO SKONČENÍ PLATNOSTI DRUHÉHO WATTOV-HO PATENTU BOL V BOBOTE V PREVÁDZKE PARNÝ STROJ VYNÁLEZCU WATTA, UŽ PRED 138. ROKMI !

PRED POLSTOROČÍM : Jedným z produktov výroby papierne bol baliaci papier. Vstupnou surovinou bol použitý papier, tak ako ho poznáme zo zberu papiera. Boli to najmä knihy, ktoré sa mleli ( skartovali ). Knihy, ktoré boli nepredajné, ktoré sa vyradili z knižníc ako poškodené alebo politicky nevhodné. Po roku 1945, 1948, 1953, 1968. Učebnice pre slovenské gymnázia z rokov 1939-1945, politické kalendáre po roku 1948, trhacie kalendáre „čo deň - to list“ s obrázkami dejateľov, s generalissimom v prilbici atď.. Tajné dokumenty sa mleli za účasti dozoru. Niekedy išli knihy z tlačiarne rovno na skartovanie do papierne. Spomínam si na knihu Kriminalistická laboratoř od autora televíznych seriálov Vladimíra Škutinu. Iný prípad boli celé archy, farebnej tlače Biblie v anglickom jazyku, ktorú sme neskôr poznali ako Bibliu pre deti. Obrázky mali posunutú viacfarebnú tlač. Tlačilo sa to v tlačiarni novín PRAVDA a bol z toho malý škandál ( že tlačiareň PRAVDY tlačila cirkevnú literatúru za devízy).

V 50 rokoch minulého storočia deti „fabrikantov“ sa chodili „kúpať“- sprchovať ( v jeden deň v týždni ) do továrne, čo umožňovalo priniesť si domov knižku zabalenú v uteráku, pokiaľ rodič nejakú prichystal. Ak uvážime, že v domácnostiach okrem knižiek modlitebných a ročných kalendárov veľa kníh nebolo, papiereň, okrem toho, že poskytovala viac ako 200 pracovných príležitosti občanom, umožňovala cez takto získané knihy zvyšovať „politický“ rozhľad aj mladých občanov. Poznali sme veliteľov SNP ako aj členov vlády Slovenskej republiky nielen podľa mena a priezviska, ale aj ako vyzerali v čase, keď sa o jedných i druhých už nemohlo hovoriť. Dokonca si myslím, že sme čítaním týchto knižiek získavali národné povedo-mie. Na dôkaz uvediem niektoré z knižiek : POVESTI A HISTORICKÉ ČLÁNKY – Jozef Branecký, Bratislava 1943 ( 60 povestí, z nich vyberám: o Pribinovi, Cyril a Metod, o pôvode kúpeľov v Tr. Tepliciach, Svätopluk-ovo dedičstvo, o strečianskom, trenčianskom, vršateckom, hričovskom, tematínskom hrade, o Matúšovi Čákovi, o Jánošíkovi, o slovenských zemanoch, o cechoch, o dôchodkoch starých slovenských učiteľov, doplnené fotokópiami : obraz Matúša Čáka, zo zápisnice hrdelného súdu nad Jánošíkom, z diária farského kostola v Pruskom, z čachtického kostola, o zdatnosti starých slovenských mlynárov atď. ) ; ŽIVOTOPIS SV. CYRILLA A METHODA, apoštolov slovanských – napísal Karol Dubravský, farár Dolnomotešický, Trnava 1922, vyberám z Predmluvy autora : ...“ Neslobodno však i nám zapomenúť, že sme Slováci, ktorí tvoríme jednu ratolesť národa Slavianskeho“.. ; ĽUDOVÍT ŠTÚR – Kniha prvá, Diela Slovenských spisovateľov, vydáva Matica Slovenská, Martin 1928. Z prvých stránok vyberám : ..“ Veľmi dobre mi je v pamäti a som očitým svedkom toho, ako národ český prijal Štúra r. 1948. Bol najkrutejší boj o slovenčinu, v ktorom známou svojou žurnalistickou zručnosťou, satirou a spoločenskou agitáciou nebožtík Havlíček a rovesníci jeho Lamblovci a iní vystupovali v žurnáloch proti Štúrovi. ..... Ľudovít Štúr prišiel do Prahy. ...... celou búrou národa (českého) žiadaný bol len v slovenčine rečniť. A Štúr zvučnou slovenčinou okúzľoval mnohé tisíce národa českého. “ ; ČÍTANKA pre 4. a 5. ročník ľudových škôl – zostavil J.C.Hronský a R. Klačko, Martin 1941 ; 10 ROKOV OSLOBODENÉHO SLOVENSKA – Milan Janota, Bratislava 1928, z knihy vyberám ; .... Správa v obciach : ... „ bol vydaný nový volebný zákon č. 75/1919. Volebné právo dľa tohto zákona je všeobecné, tajné a bezprostredné, vykonávané po obciach. Týmto bolo raz navždy zabezpečené, že úrady sú vlastne ustanovené pre potreby ľudu a občanov a nie naopak. Zavládol teda Slovenskom nový duch, duch demokracie. ... Školstvo : Starať sa preto musíme o to, aby do všetkých vrstiev nášho ľudu prenikol odkaz Sasinkov : Nepovstane, milý brachu, národ náš zo svojho prachu, keď nebudú kvitnúť školy na dedičnej jeho roli. .... Závodné výbory : ... Významný výdobytok nášho sociálneho zákonodarstva je zriadenie takzvaných závodných výborov. .... Závodný výbor dľa dnešného právneho stavu umožňuje zmenu pomerov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami tak, aby sa neobmedzoval na púhe vybavovanie otázok mzdových a pracovných, ale ktorý by pripúšťal i spoluúčasť zástupcov zamestnancov na správe závodov. ... Vysťahovalectvo : ... Na príklad štatistika ministerského radcu Dra A. Boháča vykazuje, že počet vysťahovalcov zo Slovenska v rokoch 1899 až 1914 činí 477 375 osôb, teda priemerne 30 000 za rok. “ ; VÝBER Z DIELA – J.G.Tajovský, Bratislava 1953 ; APOŠTOL NÁRODOV – Émile Baumann, Trnava 1947 ; PODIVNÝ PRÍPAD DR. JEKYLLA A PÁNA HYDA – R.L.Stevenson, Martin 1948 ; ZLATNICA – J.H.Zschokke, Bratislava 1938; MENDÍK – Ľudevít Kubáni, Praha 1928 ; DEŇ V POMPEJI a iné články – Anton Novák, Ružomberok 1918 ; VSTAL Z MŔTVYCH – Maiju Lassilová, Liptovský Mikuláš 1960 ; ŠEST LEGEND HLEDÁ AUTORA – Oldřich Králik, Praha 1966 ; MÁ BIBLIA PRAVDU ?- Heinrich Fuchsz, Bratislava 1960 ; SPIKNUTÍ PROTI MÍRU – Ralp Parker, Praha 1950, U tejto knihy sú zaujímavé pečiatky knižníc odkiaľ do papierne prišla : Okresná súdna väznica v Rim. Sobote, Knižnica väznice v Rim. Sobote, Nápravno-pracovný tábor Banská Bystrica.

Odcudzenie knižiek sme nepovažovali za krádež. Nejednalo sa o knihy ale o odpad. Tu možno názorne ukázať rozdiel v pojmoch cena a hodnota tovaru. Cena tých knižiek sa rovnala váhe knižky krát cena za kg. Pri cene 50 halierov za kg sa jednalo o cenu 7až 35 halierov za knižku. Hodnota knihy záležala od nového vlastníka. Boli knihy, ktoré nemali hodnotu ani vo výške ceny odpadu, iné cenu odpadu prevyšovali1000 i viackrát. Za takú považujem knižku od pána farára z Dolných Motešíc-- ŽIVOTOPIS SV. CYRILLA A METHODA.

Keď hovorím o cenách kníh, spomenul som si na iný prípad. Ako čitateľ najskôr Okresnej neskôr Krajskej knižnice v Trenčíne, dnes knižnice nesúcej meno nášho rodáka, Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne, som si požičal v roku 1983 knihu Dominika Tatárku ČLOVEK NA CESTÁCH, vydanú v roku 1967, ilustrovanú Mariánom Vanekom. Satira v knižke obsiahnutá, sa mi tak páčila, že som ju chcel mať doma. V dobe Normalizácie sme obsah knižky považovali za čosi výnimočné, disidentské ( disident /lat./ – odporca oficiálneho smeru v politike ). Nedala sa kúpiť. Potom som dostal kreatívny nápad, zodpovedajúci dobe. V Knižnici som povedal, že ju nemôžem vrátiť, lebo sa mi stratila, zaplatil 17 Kčs (22.8.1983), čo bola predajná cena knihy, doma som potvrdenku č. 20 vložil pod priehľadný obal knihy a založil do knižnice. Mala pre mňa hodnotu k nezaplateniu. Pre dnešných prvo-čitateľov už asi nemá ani cenu ani hodnotu.

Dnes v Krajskej knižnici M. Rešetku v Trenčíne v pobočke na Juhu majú kôš z umelej hmoty na bielizeň a v ňom sú „nasypané“ knižky vyradené z Knižnice, alebo darované Knižnici, ktoré si za jednotkovú cenu 0.2 € môžete vziať.

Mám pred sebou knihu G.M.Laskomerského Sosbierané ŽARTY A ROZMARY, vydaná v Kníhtlačiarni Turčiansky Sv. Martin, z roku 1922 s pečiatkou OBECNÁ KNIŽNICA VYSOČANY. Prvá strana knihy obsahuje piktogram, ako sa kniha otvára, ako sa drží, ako sa obracajú listy so spresnením „Nie tak – ale tak“ a druhá strana DESATORO ČITATEĹOM:

1. Spomni si zakaždým, keď berieš vypožičanú knihu do ruky, že nie je tvojim majetkom a že ju musíš vrátiť včas a celkom neporušenú.
2. Vypožičanú knihu zaobaľ doma hneď do papieru. Neber ju do nečistých rúk. Pamätaj, koľko čitateľov bude chcieť ešte za tebou čítať tú istú knihu, čistú a neporušenú.
3. Ušpinená kniha budí ošklivosť, prenáša i nákazlivé choroby. Preto neobracaj strany naslinenými prsty, nevkladaj medzi ne tužky, sirky a pod., nezahýbaj rohy strán, ale vlož na miesto, kde si dočítal pásik čistého papieru alebo stužky.
4. Pri čítaní nevyvracaj a nerozlamuj chrbát knihy; keď leží na stole, neopieraj sa o ňu rukami; neodkladaj knihu na miestach vlhkých alebo zaprášených.
5. Nečítaj pri jedle ani v posteli. Pri čítaní nezabudni vše vydýchnuť a dať odpočinúť očiam.
6. Nezáleží na počte kníh, ktoré si prečítal, ale na tom, čo a ako si čítal.
7. Preto čítaj pozorne a oddane, nečítaj len očami, ale čítaj srdcom. Nepreskakuj pri čítaní odstavce alebo i celé strany. Voľ len knihy dobrých spisovateľov.
8. Vypisuj si, čo sa ti pri čítaní najväčšmi páčilo, čo ťa dojalo alebo uchvátilo: krásne opisy, významné vety, zaujímavé výpovede. Poznamenaj si krátky obsah knihy, titul a spisovateľa.
9. Nečítaj mnoho naraz, ale čítaj každý deň – a každý deň niečo dobrého vykonaj.
10. Uč sa z kníh dobru a pravde. V tom je zmysel života.

V škole na Bobote sme sa naučili čítať. K dispozícii sme mali popri knižnici v škole ešte jednu „ špecifickú knižnicu “. Platí zásada : dostať dar (špecifickú knižnicu) prináša úžitok (obci) podľa schopnosti toho, kto ho (občania obce) dostal. Sme rozhľadenejší, tolerantnejší, v porovnaní s občanmi susedných obcí?

ĎAKUJEM za pozornosť. AD
 
comment Rastislav

27.03.2015 07:33:42

Milí žiaci,

všetkým želám, aby vás v živote stretlo čo najviac DOBRA a LÁSKY.

Lúči sa so všetkými

Trebichalský Rastislav
 
comment Anton Doktor

01.03.2015 19:07:15

Orgány obce Bobot pred polstoročím.

Náš rodák, Ing. Oto Bobok, t.č. obyvateľ Trenčína na moju otázku : Prečo venuje čas a peniaze na získavanie informácii o svojich predkoch a o Bobote vôbec, mi odpovedal : " O kom sa nepíše resp. nič nenapíše, časom akoby neexistoval. " ( dávam do pozornosti publikáciu Ing. Boboka História obce Bobot 14 - 20 storočie, ktorú daroval miestnej knižnici ). Je pravdou, že už na opis udalostí pred 70. rokmi chýbajú svedkovia. A o tom, ako ovplyvňovali osudy občanov obce Orgány obce Bobot pred polstoročím, sa vie iba v úzkom rodinnom kruhu. Preto som sa rozhodol, v rámci svojich sedemdesiatich narodenín, zverejniť túto spomienkou.

Čo sa píše v Kronike obce Bobot

" V roku 1950 bolo založené v Bobote JRD ( jednotné roľnícke družstvo ). Bolo menšinové tretieho typu a obrábalo farské a obecné role a zopár hektárov pôdy súkromnej. Predsedami JRD postupne boli : Štefan Galko, Václav Maláska, Ján Sýkora, Teodor Kobyda a Sylvester Gunár ."
Na inom mieste : " V roku 1957 na jeseň sa stalo JRD v Bobote celoobecné a v tom roku aj v Bobotskej Lehote si roľníci založili celoobecné JRD. A tak obec Bobot prekvitá a rozrastá sa, rastie počet novostavieb a prestavba starších domov. Požiarnici dostali novú motorizovanú striekačku, pre ktorú sa plánuje stavať nová požiarna zbrojnica. "
Na inom mieste : " 12. marca 1959 sa započalo so stavbou sýpky, ktorá už koncom augusta bola dokončená, takže úroda obilia mohla byť uložená v novopostavenej sýpke "
Na inom mieste sa uvádza : " 6. júna 1959 bol urobený prvý výkop na stavbe kultúrneho domu. Dávna túžba obyvateľstva našej obce sa touto skutočnosťou realizuje, nakoľko kultúrna vyspelosť našich pracujúcich je už na takej výške, že postrádanie moderného kultúrneho domu bolo veľmi citlivé. Je predpoklad, že v budúcom roku sa stavba aj ukončí. Tieto práce sa začali, keď vo vedení obce boli ako predseda MNV ( miestneho národného výboru = teraz obecného úradu) s. Teodor Kobyda a ako tajomník MNV s. František Žembera ( = teraz starosta obce ). Je treba osobitne podotknúť, že najmä s. Žembera sa venoval a venuje s najväčšou obetavosťou organizovaniu brigádnickej svojpomoci pri stavbe kultúrneho domu a i sám fyzickou prácou dáva príklad ostatným. ... "

Môj pohľad

Roky 1956, 57, 58 , roky kolektivizácie obce ( nie dobrovoľnej ) sa dotýkali aj nás 10 až 14 ročných chalanov. Najskôr " vstupujú do JRD " väčší ( výmerom rolí ) gazdovia, potom aj "fabrikanti". Tak sa hovorilo tým občanom obce, ktorí pracovali v miestnej papierni. Niektorí, ako moji rodičia, popri tom obrábali aj nejaké role a chovali 1.-2. kravy. Boli to posledné roky, keď sme ešte spoločne pásli kravy na Kútoch (pasienok). Spomínam si ako sa ma Belino Lexman pýtal, či sme už v družstve, lebo oni už boli. Už boli všetci, alebo takmer všetci. Líšiť sa od väčšiny je v chlapčenských rokoch vždy problémom. Keď som sa otca pýtal, prečo už nie sme v JRD, odpovedal mi, že tomu nerozumiem. Nakoniec v roku 1958 aj on podpísal, údajne na nátlak, že bude musieť odísť z fabriky.

Rok 1959

Bývali sme na rohu ulice s dvom kamennými mostami cez potok; oproti býval Ivan Šlosár s rodičmi, cez cestu Dobromila (Dobruška) Tinklová. Roky predtým spolu sme pásavali husi a zbierali klásky. Šlosároví mali stolárska dielňa a obrábacie stroje, kde sme tajne s Ivanom vyrábali pažby na kuše alebo drevené pištole na poplašníkové náboje. Z druhej strany boli susedia Lexmannovci p. Silvester a Fabián Lexmann. S Fabiánom ( aj keď bol odo mňa dosť starší ) sme chodili za Mikuláša a na Vianoce strieľali karbidom.
Rok 1959 je rokom ukončenia mojej školskej dochádzky na OSŠ ( Osemročná stredná škola = základná osemročná škola ) v Horných Motešiciach. Bol to rok podania si prihlášky na strednú školu Obaja, Fabián aj Ivan, chodili na Strojnícku priemyslovku do Bánoviec. Je samozrejmé, že aj ja som si dal prihlášku na priemyslovku. K prihláškam na školy sa vyjadroval MNV obce odkiaľ boli žiaci. Spolužiačka Marienka Kobidová niesla podpísané prihlášky z obce Bobot do OSŠ v Motešiciach a odovzdala ich riaditeľovi s. Tretinárovi. Ten si ma zavolal o oznámil mi, že MNV v Bobote moju prihlášku na Strojnícku priemyslovku nepodpísal - nedoporučil, a poslal ma s prihláškou ešte raz na MNV. Neviem prečo mňa s prihláškou poslal, či si myslel, že ju s. Žembera omylom nepodpísal. Ani neviem, čo som tajomníkovi MNV povedal. Asi, že ma súdruh riaditeľ poslal s prihláškou. Potom ma opäť riaditeľ zavolal a oznámil mi, že prihlášku na priemyslovku mi MNV na Bobote nedoporučil. Mám si vybrať nejakú poľnohospodársku školu a dal mi brožúrku, kde boli popísané stredné poľnohospodárske školy na Slovensku. Nikto v roku 1959 z mojich spolužiakov z Horňan, Dolných a Horných Motešíc, z Petrovej Lehoty z Bobota či Bobotskej Lehoty nebol výberom strednej školy obmedzovaný. Iba ja. Pritom rodičia neboli gazdovia ani remeselníci. Dedko ročník 1878, i otec ročník 1910 robili vo fabrike, boli "fabrikanti". Nevidel som žiadny dôvod, prečo by som nemohol ísť na priemyslovku ? Cítil som to ako veľkú krivdu. Naviac, jediná poľnohospodárska škola, ktorá sa zaoberala strojmi bola Stredná poľnohospodárska technická škola, odbor mechanizácia (SPTŠ) v Bernolákove pri Bratislave, s nutným pobytom na internáte vzdialenom 120 km od rodiska, ktoré som nikdy neopustil okrem dvoch pobytov v nemocnici v Tr. Tepliciach a Trenčíne. S poplatkom za ubytovanie a stravovanie. Nechýbalo veľa, aby som " vylepil " protestný plagát oproti budove MNV. Dedko s mamou boli postupom MNV rozhorčení a neboli proti môjmu nápadu. Otec bol proti. Pán Šlosár, Ivanov otec, mi povedal : " Keď sa budeš dobre učiť, na škole nezáleží ! "
Pred rokom som položil otázku p. Fodrekovi ( Július ), ktorý bol vtedy v centre diania, prečo MNV Bobot trval na tom, aby som išiel na poľnohospodársku strednú školu ? Odpovedal že nevie, prečo na tom tajomník MNV trval.
V apríli 1959 cestujem s otcom na prijímacie pohovory na SPTŠ Bernolákovo ( Čeklís ) pri Bratislave. Cestujeme vlakom z Bánoviec ( autobusové spojenie do Trenčína ešte nie je zriadené) cez Topoľčany, Nitru, Senec. Je už večer, sedíme v poslednom vagóne. Vlak zastavuje a v diaľke je v názve stanice vidieť písmeno B. Vystúpime. Keď vlak odíde a prídeme bližšie čítame Veľký Biel. S ďalším vlakom prichádzame do Bernolákova o 23 hod. Výpravca nás nasmeruje na cestu s tým, že do školy ( v kaštieli ) je to asi 1 km. Na bráne zvoníme o 23.15 hod, nikto neotvára, vraciame sa na železničnú stanicu, prespím poležiačky na drevenej lavici, otec posediačky. Ráno sa umývam v staničnej fontáne a ideme opäť do kaštieľa. Po písomnej časti som pred komisiou. Jeden z členov Ing. Guláš ( účastník Stavby mládeže ) sa ma pýta, aký veľký sviatok bude. Ako pionier, čitateľ Pionierskych novín, ktorý sleduje na pokračovanie seriál o ceste hrdinu ( meno si nepamätám) na Kilimandžáro odpovedám : "10 výročie založenia Pionierskej organizácie ( PO) ". Ing. Guláš hovorí : "aký väčší sviatok ? ". V duchu si kladiem otázku : Aký môže byť pre pioniera väčší sviatok ako 10 výročie založenia PO ? Po chvíľke mi Ing. Guláš našepkáva : " 1. máj Sviatok pracujúcich ". Nechápem, ako môže byť pre pioniera väčším sviatkom sviatok pracujúcich ?

SPTŠ Bernolákovo

Na škole sa stretávam so spolužiakmi z viac ako polovice Slovenska : z Bratislavy, zo Stupavy, od Púchova, od Prievidze, od Žarnovice, od Trnave, z Piešťan, z Ľubinej, z Nového Tekova, zo Senca, od Malaciek, od Martina, z Myjavy, od Zvolena, zo Žiliny, od Považskej Bystrice, od Krupiny. Za predsedu triedy je zvolený Vendelín z Piešťan. Hrá dobre na gitare. Ale na hodine Slovenčiny, pri skúšaní definícií : veta, jazyk, národ je vidieť, že ním navždy nebude.
V tretej triede už škola nesie hrdý názov SPTŠ J. A. Gagarina a učiteľský zbor sa rozhodol vyhlásiť najlepšieho žiaka školy. Neviem, podľa akých kritérií, ale som sa ním stal. A odmena, náramkové hodinky zn. Prim. Potom sa ohlásili dvaja novinári. Jeden sa volal Lobotka a bol z Neporadze. Spravili si fotky školy, najlepšieho žiaka školy v lavici, pred lavicou, za lavicou, pred bustou Komenského či J.A. Gagarina. Potom sa ma pýtali, prečo som išiel na poľnohospodársku školu, keď som mal samé jednotky. Čo som mal povedať ? Hanbil som sa povedať, že tak rozhodli funkcionári na Bobote, preto so mlčal. Potom povedal ten druhý Lobotkovi : " Neprijali ho na inú školu, tak išiel sem". Opäť som bol ticho a druhý raz, z rozhodnutia funkcionárov MNV, som mal pocit krivdy.
Novinári boli z týždenníka ŽIVOT. Nepamätám si, či som ŽIVOT videl v Bernolákove. Doma áno, priniesla ho mojim rodičom Anka Malásková ( teraz Žáková ). V časopise bol článok : 17 sviečok ako Bratislave, a začína takto: V Strednej poľnohospodárskej technickej škole J. A. Gagarina v Bernolákove sme našli žiaka, starého ako Bratislava. Keď 4.apríla sovietske vojská vztýčili nad Bratislavou zástavu víťazstva, darovala Tonkova mama svojho syna novo vzniknutej vlasti. Vždy keď Tonkova mama na Bobote zapáli sviečky na torte k narodeninám, spomenie si na tento deň.
Na inom mieste : Tonkov otec pracuje v miestnej papierni. A pri zapálených sviečkach synovi hovorí : " Buď vždy statočný a usilovný. Takýchto občanov naša vlasť potrebuje ".
Na inom mieste : Chodil do Osemročnej strednej školy v Horných Motešiciach. Aj keď mal na vysvedčení samé jednotky, rozhodol sa do ísť študovať na poľnohospodársku školu, kde takýchto študentov naše socialistické poľnohospodárstvo potrebuje.
Na inom mieste : Tonko Doktor ako najlepší žiak školy dostal k vysvedčeniu od ZRPŠ náramkové hodinky.
A ešte opis budovy novej školy, dielní, telocvične a športového areálu. A fotky budovy novej školy, najlepšieho žiaka školy pred tabuľou, ako mu triedny učiteľ odovzdáva vysvedčenie, v monterkách pred frézou. Dve strany veľkého formátu.
Článok sa začína klamstvom a aj v ňom pokračuje. Narodil som sa 4. februára 1945 a nie 4. apríla. Pochopil som, že klamanie novinárov nie je omyl ale zámer. Tak sa " mojou zásluhou " obec Bobot zviditeľnila ( ako sa zvykne hovoriť ).
Podľa slov p. Fodreka správu, že som sa stal najlepším žiakom školy dal vyhlásiť v miestnom rozhlase.
V štvrtej triede som predsedom. Vediem rôzne jednania s vedením školy, čo štvrtáci nemôžu robiť ( napr. brigády na výstavbe športového areálu ), lebo sa pripravujú na maturitné skúšky ( a stávam sa rebelom ).

Brigády v poľnohospodárstve

Po druhom ročníku ( v 16. rokoch, presne 6.6.1961 ) na škole dostávame vodičské oprávnenie na poľnohospodárske a lesnícke traktory. Cez prázdniny som na brigáde na JRD v Bobote - jazdím na traktore Zetor Super 35. Spomínam si ako som viezol ľudí na vlečke hore Chráskami a obilie po hlavnej ceste po "poháriku" na počesť ukončenia zberu obilia. Najviac sa mi zafixoval v pamäti tento obrázok ( ktorý som veľakrát príležitostne v živote rozprával ) : Bolo horúce leto. Fabrikanti mali, tak ako vždy, celozávodnú dovolenku a zúčastňovali sa žatevných prác. Otec, tak ako ostatní fabrikanti, bol v mlatbe, zakladal rohy na ( na stohu slamy. Prišiel som s traktorom k dielňam. V otvorenej hale vedľa dielne v chládku sedeli zakladajúci členovia JRD menšinové tretieho typu Ján Sýkora a Teodor Kobyda, vyťahovali klince z drevených dosiek a sekerkami ich narovnávali. V čase, keď každá ruka bola potrebná na žatevné práce. Môj otec, tak ako ostatní, robil v prachu a slnečnej páľave a tí, ktorí za JRD " horlili ", sedia v chládku ! Neveril som svojim "dospievajúcim" očiam.
Nasledujúci rok som bol na brigáde na družstve v obci Jahodná pri Dunajskej Strede ako pomocník kombajnistu, a neskôr ( počas vysokoškolského štúdia) ako pomocník kombajnistu na STS (strojno-traktorová stanica) v Trenčíne.

Vysokoškolské štúdium

Prihlášku na vysokú školu si môžem dať iba na Vysokú školu zemědelskú ( VŠZ ) do Prahy. Odtiaľ prihlášku "pre-posielajú " do Nitry na Vysokú školu poľnohospodársku, kde vzniká odbor mechanizačný. Po prvom ročníku v Nitre prestupujem na VŠZ v Prahe ( sme iba dvaja Slováci v ročníku ). Boli to roky 1964 až 1968. V Prahe sa stretávam ( na 1 rok ) s kamarátom z detských čias s Julom Gunárom, ktorý prestúpil na Karlovú univerzitu, Fakultu medicíny z Hradca Králové. Bolo to mimoriadne obdobie aj v spoločnosti. Uskutočnil sa sprievod študentov Prahou - prvý majáles. V škole veľkorysí profesori. Oslovujú nás študentov "pán kolega", skutočné akademické prostredie. Pracujem ako "pomocná vedecká sila" na Katedre mechaniky a strojníctva u Doc. Prachaře. Vedieme debaty o národnostných otázkach. O tom, aká bola atmosféra na škole dokazuje list dekana Mechanizačnej fakulty VŠZ zo dňa 17. novembra 1967 ( asi z príležitosti Medzinárodného dňa študentstva ) mojim rodičom. Už adresa: Rodina pána Jozefa Doktora, a ďalej: " Vážení rodiče, z hodnocení uplynulého školního roku na mechanizační fakultě vyplynulo pro Vás radostní zjištení, že Váš syn patří medzi studenty, kteří dosáhli vynikajúcicich studijních výsledku.... atď.". Diplomovú prácu robím na katedre mechaniky na tému : Návrh a výpočet mechanizmov učebnej pomôcky znázorňujúcej šikmý vrh. Vedúci diplomovej práce hodnotí diplomanta, citujem : " ... prokázal mimořádné schopnosti pro teoretickou práci. Je zcela samostatný, pohotový, svoje myšlenky dovede prostě a zřetelne formulovat. Výborně sa orientuje v technické literatúře. Při práci na diplomním úkolu sa projevil jako skromný, vysoce talentovaný technik ". Po ukončení školy dostávam ponuku robiť asistenta na katedre. Vraciam sa na Slovensko. Na Bobote mám rodičov.

Práca v poľnohospodárstve

Po roku vojenskej služby v roku 1969 nastupujem do poľnohospodárskeho výskumného ústavu v Rovinke pri Bratislave. Tam sa stretávam s druhým Lobotkom z Neporadze. S ním riešim úlohu obnovy trávnatých porastov na svahoch ( pod Tatrami ). Sklamaný z úrovne riešených úloh z ústavu v roku 1971 odchádzam. Nastupujem do Podniku výpočtovej techniky v Bratislave vo funkcii programátor. Je to obdobie sálových počítačov Minsk 32, TESLA 200, EC 1030, programovacie jazyky MAT 4, COBOL a FORTRAN. Bolo to obdobie nástupu počítačov a chýbajúcich programátorov. Bolo to obdobie, keď všetci ako programátori , bez ohľadu na pôvodné vzdelanie, začínali (zmyslu plná rekvalifikácia ). Bolo to ( pre získavanie vedomostí ) podnetné obdobie. Odvtedy, v rôznych podobách u rôznych organizácii sa zaoberám výpočtovou technikou.
A školské vedomosti napr. o orbe " využívam " každoročne prácou na malotraktore na poli u rodičov.

Záver

Dôvody, prečo píšem túto spomienku sú tri :
1. Rozhodnutím orgánov obce Bobot bolo determinovaných takmer 50 rokov môjho života, o ktoré som sa v skratke s Vami podelil.
2. Napriek tomuto rozhodnutiu som mal v živote šťastie na stretnutia so zaujímavými ľuďmi, že som 4 roky strávil v Prahe, že mám spolužiakov s ktorými som v kontakte, že viacerí dosiahli významné postavenie ( napr. Ing. Miroslav Štěpán - známy z udalostí zo 17. novembra 1989 ). Za negatívum tohoto rozhodnutia považujem to, že odchodom do Bernolákova som "prestal byť Boboťanom", čo sa prejavuje tým, že mi vykajú Boboťania odo mňa mladší už o 3-5 rokov. ( Preto navrhujem : Každý/á Boboťan/ka, ktorý/á má teraz a časom dosiahne 45 rokov, môže mi tykať ).
3. Spomienkou chcem poukázať na to, že autoritatívne rozhodovanie orgánov obce v každom spoločenskom systéme, je nesprávne. V prvom prípade predstavovalo " prácu naviac " ( byť pápežskejší ako pápež ), v druhom prípade je nerešpektovaním právomoci dvoch zložiek samosprávy. V tom sa obec Bobot líšila v minulosti a líši od obcí vo svojom okolí .

P.S.1
Ak čítajúci nadobudol dojem, že spomienka je samochválna, tak na svoju obhajobu uvádzam, že už nie je (chvála) využiteľná ani zneužiteľná. A ešte dodávam; niekto múdry povedal : " Starobe patrí úcta, aj keby si zaslúžila výprask palicou ". Sú to slová, ktorými som sa riadil, keď som bol mladý.

Na okraj - osudy mojich hodiniek
Píše sa rok 1964. Krátko po zápise na VŠZ celý ročník ( cca 100 študentov ) nastupuje po dvojiciach na 3 - 4 dennú jesennú brigádu v Stredočeskom kraji - pomoc s orbou. So spolužiakom Slovákom nás odvezú do nejakej dediny 60 km od Prahy. Vykonávame orbu v noci na pásovom traktore DT 54 ( sovietskej výroby ). Hluk a prach v kabíne rovnaký ako vonku, k tomu vibrácie. Po prvej nočnej orbe, pri zmene smeny zisťujem, že na ruke nemám hodinky. Asi sa remienok uvoľnil. Pozeral som sa na pooraný lán, pozrel úvrate, kde sme sa otáčali. Nič sa nelesklo. Hodinky sme zaorali.
Po úspešnom zakončení štúdia na VŠZ Praha dostávam od školy odmenu za diplom 1000 korún. Doložil som si 500 korún a kúpil si švajčiarske náramkové hodinky zn. Cortebert s automatickým naťahovaním. Slúžili až do odchodu do dôchodku.

P.S. 2
Pre mladších čitateľov na vysvetlenie : Pionier ( povinne každý žiak základnej školy) neskôr zväzák ( člen Československého zväzu mládeže - na strednej škole ) a vybratí zväzáci dostávajú ponuku byť členmi Komunistickej strany Československa. Dvakrát som dostal ponuku ( 18 r. a 35 r. ), dvakrát som sa " vyhovoril ". Po druhom prípade mi pomohol funkcionár okresného výboru komunistickej strany z Bobota a ponuky ustali.
Teraz pri písaní si listujem v učebnici PRVÁ ČÍTANKA, v učebnici z akej som čítal ako prvák v roku 1951, učebnicu vytlačila Neografia, úč. spol. v Turč. Sv. Martine. Na nultej strane je fotografia prezidenta K. Gottwalda, oproti predsedu Rady ministrov SSSR J.V. Stalina. Na str. 109 článok 1.máj - Sviatok práce. Z článku vyberám : "... Prezident Tomáš G. Masaryk povedal deťom : " Hrajte sa veselo, ale keď sa učíte, keď pracujete, robte to vždy vážne " .... " Bez práce nie sú koláče!" poučuje nás ľudové porekadlo. ..... Najpilnejší robotník je náš prezident Klement Gottwald. Celý život pracoval, aby sa pracujúcim lepšie žilo ako doposiaľ. ...... V najkrajší deň roku - 1. mája, želáme mu, aby ešte dlho pracoval pre všetkých pracujúcich v Československej republike ".
Z napísaného je vidieť, že som zabudol, čo som sa v škole učil a nie len v prvej triede. Zároveň musím uviesť, že PRVÁ ČÍTANKA sa mi páči aj teraz, viac ako čítanky mojich detí či vnučky.

Február 2015
Zdravím spoluobčanov Anton Doktor
 
comment vdp. Miroslav Kukla

04.12.2014 19:33:14

Drahí Bobotania. Po modlitbe a duchovnom rozlišovaní sa chcem všetkým ospravedlniť a zároveň poprosiť o odpustenie. Ak som niekoho urazil, ak som sa nevhodne vyjadril, ak som nevhodne reagoval, ešte raz prosím o úprimné ospravedlnenie. Prvý krát som na tomto diskusnom fóre bol teraz 2.12. po upozornení, že je tam reakcia na kostol. Nechcem sa nechať zaťahovať do ničoho, čo neprináša pokoj. Ja chcem naozaj pracovať na Božiu slávu aj so svojimi slabosťami, ale s vedomím, že Boh je Pán ktorý miluje každého človeka. A chcem privádzať aj iných k Pánovi. Ešte raz sa chcem verejne ospravedlniť a úprimne poprosiť o odpustenie. Nech Vás všetkých Boh požehná. s pozdravom Miroslav Kukla, správca farnosti.
 
comment Bozie mlyny

04.12.2014 15:06:54

Vaz.p.f.Kukla,

zase nehovorite pravdu alebo plati Rovni a rovnejsi?

Ak pisete, ze administrator je povinny zverejnit Nick,

preco tak neurobil

28.10. a 29.10.2014,

ked pod Nickom niekto urazal a protizakonne spinil nasho riaditela

a do dnesneho dna mu to nikto neumoznil,

aby mohol trestnopravne konat?

Kristus neblahozelal verejne ziadnemu kralovi ani cisarovi, ucil ludi poslusnosti /Dajte Bohu, co je Bozie a cisarovi, co je cisarove/

a nerobil klebety, ale ucil laske a odpusteniu...

comment katolík, sympanizant

04.12.2014 13:15:14

Vidíte, aký ste ješitný, a tvrdíte, že vysielate iba dobro. To je z vašich úst pekné. Ale, keď sa vám nepáčil príspevok, poďme po ňom, kto to je... ako ste veľmi rýchlo reagovali, že by platilo - trafená hus gagne? Nahováram si, že sa mýlim, no zákon ako doktora psychologie ma nepustí.
Na druhej strane pochádzam veľmi z nábožnej rodiny až fanaticky založenej, tak nám rodičia nútili, že nám to všetkým deťom sprotivili. V srdci veríme, iba vo sviatky ideme do kostola. Všetci sme vysokoškolski vzdelaní ľudia, i svoje deti máme rovnako vzdelané.
I ten najvyšší z vašich radov v médiach sa vyjadruje nespokojne (homosexuáli, nemanželské deti a iné, nepáči sa mu to) čo je tu viac? viera alebo príroda?
Reagujem na vašu vetu ohľadne rozvodovosti..
Nebudeme sa jeden druhého poúčať, každý máme svoju pravdu. Je demokracia a 21 storočie.
 
comment vdp. Miroslav Kukla

04.12.2014 09:09:27

Drahá pani či pán.
Mám právo ako občan sa verejne brániť a administrátor je povinný zo zákona na ochranu, osobnosti, mena poskytnúť nick, alebo email, ktorý je urážlivý. Je zaujímavé, že ste sa nevyjadrili na daný príspevok, ktorý netaktne, neslušne reagoval na moju osobu.
Na margo? Už som sa vyjadril, že politiku v kostole som nikdy nehlásal. A ak považuje po voľbách pogratulovanie zvolenému zástupcovi obce za politizovanie, nechám to na Vás. To isté by som urobil aj keby vyhral pán starosta. Je to moja slušnosť. Ja som slušný človek a vždy som ním bol. A svoj názor som vždy vyjadril a vždy aj vyjadrovať budem. Ja nie som človek konfliktný, radšej ustúpim, ako by som mal niekoho urážať. A verte mi, ja sám mám určité poznanie a nespadol som z vesmíru, aby som si nemohol utvoril svoj vlastný názor. O porušovaní Božích prikázaní s Vami nebudem diskutovať, lebo vidím, že to nemá význam. Bol by som veľmi rád, keby ste za mnou prišla/ prišiel a mohli sme sa o tom, ako civilizovaný ľudia porozprávať. Nebudem reagovať na ďalšie časti Vášho príspevku, ale môžem Vás uistiť, že nikdy proti nikomu som nebrojil ani brojiť nebudem. Ak som sa niekde na niečo vyjadril, tak som spomenul iba fakty. A vždy sa snažím vidieť v inom človeku najskôr dobro. A znova by som Vám o tom mohol porozprávať veľmi veľa, ale to nie je na debatu cez internet. A na záver: Držím sa jedného pravidla, ktoré povedal Pán Ježiš: ,,Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu?" Lk 6,31-33. Ježiš sa veľa modlil a povedal aj nám, že sa máme veľa modliť, vedel prečo sa treba veľa modliť. Pozývam aj Vás, aby sme sa za to spolu modlili. Iba modlitba a spojenie s Ježišom môže priniesť do nášho srdca pokoj. iba modlitba môže priniesť do našich vzťahov pokoj: do rodiny (vidíme koľké sa rozpadajú), do dediny, do štátu, do Európy a do celého sveta. Nech Vás požehná Pán. S pozdravom farár.

comment pohoršenie a znechutenie

03.12.2014 22:20:34

Nedá sa nezareagovať na príspevok vdp. farára.

Stránka obce Bobot slúži na vyjadrenie názoru, či už kladného alebo záporného. Pridávanie príspevkov do rubriky: Kniha návštev a Diskusné fórum je nastavené tak, že diskutér, ktorý príspevok pridáva sa môže podpísať vlastným menom alebo použije anonymný nick. Preto sa Vás pýtam pán vdp. farár, kde ste dostali právo na to, aby ste tu verejne rozširovali meno diskutéra, ktorý príspevok pridal a myslím, že je absolútne neslušné a netaktné, že takúto informáciu Vám niektorý z administrátorov vôbec poskytol.
Vy ste nikdy nespomenuli tému politika v kostole? Musím Vás vyviesť z omylu, pretože v nedeľu po voľbách ste verejne v kostole gratulovali novozvolenej starostke a poslancom OZ. Preto Vás prosím neklamte!! Pred voľbami ste sa možno o politike v kostole nezmienili, stačí, že ste o nej hovorili ľuďom mimo kostola v obci. Preto ak pracujete v našej obci na Božiu slávu, buďte radšej nestranný, neprikláňajte sa ku určitej skupine ľudí, ktorý vytvárali intenzívnu antikampaň a hádzali klamstvá na súčasného starostu. Myslím, že pri poslaní, ktoré zastávate sa nepatrí porušovať Božie prikázania.

A ešte na margo volieb a situácie v dedine pred voľbami.

Je pre mňa obrovským sklamaním, že niektorí občania Bobota sú tak ľahko ovplyvniteľní, že nerozmýšľajú podľa vlastného triezveho rozumu a svedomia a radšej uveria nezmyslom a klamstvám ako skutkom a činom, ktoré sú viditeľné, preukázateľné a hlavne reálne. Ľudia našej obce, vy ste naozaj tak zaslepení hlúpymi klamstvami, že nevidíte to skutočné, čo sa v dedine za 4 roky urobilo a presne toto nebolo schopné OZ a starosta za 16 rokov urobiť pred terajším starostom? Zamyslite sa nad sebou prosím pred tým, než začnete niekoho haniť.

Vo voľbách do obecného zastupiteľstva ste si zvolili poslancov, ktorých jadro tvoria znova tí istí typu „všetko vedia, všade boli“ a pre dedinu absolútne nič neurobili. Dokonca, znova ste si zvolili poslanca, ktorý v roku 2013 na verejnom zhromaždení občanov na otázku, ktorú na záver položil starosta pre poslancov: „ Čím ste prispeli k rozvoju a zveľadeniu obce“, odpovedal: „ Čo ja mám čo starostovi pomáhať“. Myslím, že takúto odpoveď zastávala väčšina poslancov, pretože nevidím v dedine žiadnu konkrétnu vec, o ktorú by sa postaral nejaký poslanec.

Pri voľbách na post starostu je to však oveľa horšie, lebo ste prejavili priazeň kandidátke, ktorá vo svojom doterajšom zamestnaní opäť vykonávala riadiacu funkciu, ktorú jej zákon nedovoľuje. Takáto osoba ma zastávať starostovský post? A presne táto osoba môže poďakovať ľuďom „hviezdneho tímu“, ktorí boli natoľko bezcharakterní, že toto „víťazstvo“ oslavovali vykrikovaním, spievaním a púšťaním ohňostroja pred hasičskou zbrojnicou.

Na záver treba spomenúť len to, že kto šíri zlo aj na toho si čas počká a všetko sa mu raz vráti. A ja len dúfam, že občania Bobota, ktorí sa dali zmanipulovať raz otvoria oči a zistia, kto pre túto obec niečo urobil a chcel urobiť a kto len hnusne klamal, zavádzal a znevažoval prácu iných.
 
comment vdp. Miroslav Kukla

02.12.2014 07:53:52

Drahí veriaci Bobota. Neviem kto je pani Libuša z Oravskej Poruby ktorá sa schováva za dva nicki ,,sympatizant, a návštevník obce". Tí, ktorí chodíte do kostola viete, že nikdy som nespomínal miestne politiku kostole. A neurobil som to ani pred voľbami, ani som nespomenul mená poslancov, ani mená kandidátov na starostov. A nespomínam ani politiku štátu. Ja som poslaný do farnosti, aby som pracoval na Božiu slávu a ľudí spájal a nie rozdeľoval. Prosím Vás vylúčte ma z týchto debát. Kto sa chce so mnou rozprávať alebo mi dať otázku, alebo diskutovať, môže to urobiť : buď vo forme emailu, ktorý je uverejnený na stránke, alebo aj v osobnom rozhovore so mnou. Ja sa ku každému človekovi správam úctivo a rešpektujem právo človeka mať vlastný názor. Prajem požehnaný deň.

comment sympatizant

01.12.2014 23:04:48

To nie je možné, veď starosta spadá pod zastupiteľstvo. Starat sa iba o dôchodcov je módou, to sú voliči istí. Mladí sú kde? A farári sa nemajú do politiky čo miešať, veď ovečky dobre zaplatia. Potom len robia rauty...
 
comment občan

01.12.2014 19:39:53

Dúfam,že nám svitne na lepšie časy,pre nás obyčajných občanov obce Bobot,
Bývalý starosta narobil dosť " neplechy". Jedná sa o výmenu pedagogov v škole,vzťahy s farským úradom
založenie stavebnej skupiny pri OU.Neurobil nič preto ,aby obec ulahčila život starým a bezvládnym občanom.Hlavne však nerešpektoval uznesenia OZ.Bývalý starosta stačilo!
 
comment návštevník obce

29.11.2014 08:47:08

Prečítala som si vaše príspevky i dozadu, všeobecné aj volebné.Každý má samozrejme iný charakter. Všade sú obyčajne dva tábory občanov, len treba rozhodnúť, čo je falošný lobizmus a čo je úprimné. Pán Tunega sa veľmi snažil pre Vás, obec. Stačí jeden dobrodruh, ktorý navymýšľa intrigy a všetká špina je na jeho hlave. Najhoršie v živote je, keď sa druhá strana nemá ako brániť. Čo mal pán starosta mal chodiť po chalupách a hovoriť pravdu, keď prívrženci jedného klanu boli rýchlejší? Podobné praktiky boli všade, iba ľudia to inak vnímajú. Malomeštiacke názory do komunálnej politiky nepatria, ani si občas pripísať titul Mgr....,tam kde sa mi to práve hodí, keď sa zúčastním dôležitého rokovania a všetky ostatné majú titul. Toto je zákonné, morálne...?
Pána boha nechajme v kostoloch, v dušiach, ktorí to tak cítia a nevnucujme nikomu myšlienku.
V živote je najdôležitejšie= nie zalamovať ruky, vodu kázať a víno piť, ale byť čestný, múdry, empatický.
 
comment sympatizant

28.11.2014 10:41:48

Prechádzala som obcou Bobot , prekvitá, čo je svedomitá práca pána starostu. Škoda, že teraz vyhrala starostku nie s veľmi dobrým chýrom. V jednaní s pánom starostom bol prístup profesionálny, etický. Prajem mu veľa šťastia, úspechov v osobnom a pracovnom živote!
 
comment kamarátka Milka

17.11.2014 09:34:26

srdečne blahoželám Danka,
prajem Ti všetko dobré na novom poste a samé dobré rozhodnutia Tebe a obecnému zastupiteľstvu

kamatárka Milka
 

<< | 1 2 3 4 5 6 7 8 | >>

Zdieľať: Google Facebook Twitter
 
História obce

Prečítajte si niečo z histórie našej obce a to obecnú kroniku, ktorú napísal Pavel Gašparovič Hlbina.

Čítaj viac »
Stránkové hodiny OÚ
Pomoc & Podpora

Pokiaľ máte akékoľvek pripomienky k technickej stránke webu, neváhajte nás kontaktovať.

admin@bobot.sk »