Zobraziť galériu

Vo Veľkých Kršteňanoch sa v nedeľu 18. mája 2008 konala spomienková slávnosť 100. výročia narodenia kňaza, básnika, prekladateľa a rodáka - Pavla Gašparoviča Hlbinu na ktorú boli pozvaní aj zástupcovia obce Bobot.

Spomienková slávnosť v jeho rodnej obci na jeho životné dielo sa začala slávnostnou svätou omšou v Kostole svätého Cyrila a Metoda vo Veľkých Kršteňanoch. Omšu celebroval biskup Mons. Rudolf BaIáž, ktorý iniciatívu občanov ocenil slovami: „Teším sa, že ste usporiadali takúto slávnosť lebo P.G. Hlbina pre nás znamená veľkého človeka, vzorného kňaza, ale zároveň človeka, ktorý nikdy nezabudol, že patrí tomuto národu.“
Sprievod prešiel z kostola na cintorín k rodinnej hrobke, kde je pochovaný aj básnik a v modlitbe si uctili jeho pamiatku.

Vo sviatočnú nedeľu bola odhalená aj pamätná tabuľa P.G. Hlbinu na priečelí bývalej Štátnej ľudovej školy vo Veľkých Kršteňanoch. K účastníkom slávnostného aktu sa prihovoril starosta obce Marián Staňo, vedecký tajomník Matice slovenskej Tomáš Winkler a poslankyňa NR SR Magda Košútová. Pamätnú tabuľu slávnostne odhalili starosta M. Staňo, Boris Michalička, zástupca starostu obce Bobot, a poslankyňa NR SR Magda Košútová za hudobného sprievodu členov Jednoty dôchodcov Slovenska. Vzápätí účastníci slávnosti prekročili aj prah Pamätnej izby. Predmety do Pamätnej izby darovali príbuzní P.G. Hlbinu, rodina pani Jolany Gašparovičovej a Evy Smolinskej. Z osobných vecí významného rodáka sa vytvorila unikátna expozícia, ktorá zachytáva život a básnickú tvorbu P.G. Hlbinu. Návštevníci môžu vidieť jeho osobné veci, fotografie i pohľadnice, ktoré básnik písal rodine v období svojich štúdií.


Poézia

Pavel Gašparovič Hlbina sa radí do slovenskej katolíckej moderny. Narodil sa 13. mája 1908 vo Veľkých Kršteňanoch.

„Rodisko moje, Veľké Kršteňany,
svieti mi do snov cez krásu a taje.“

Moje detstvo
„Pod mladé háje srnka
na lúke sa popása,
z temnoty k zorám idem
v kvetoch do pása
a otec s matkou idú žitko
práve žať.
Na každom zlatom zrnku
musí záležať.“

Ako kňaz pôsobil na viacerých miestach, 32 rokov bol správcom farnosti v obci Bobot, kde zomrel v roku 1977. Opísal ju v rovnomennej básni, ale i v ďalších, napríklad v Dobrom pastierovi:

„Mojou arénou je Bobot.
V mene všetkých ľudských práv a slobôd,
narodený z božských žitia plaziem,
konečne som stúpil na zem
...
Keď Boh dušu moju omilostí,
možno tu aj zložím svoje kosti“

Duša človeka je neuchopiteľná. Duša kňaza – básnika živená meditáciou, modlitbou a poéziou má okrem základných dimenzií ešte ďalší rozmer – službu:

„Som sluhom Stvoriteľa krásy
a moje verše sú darom lásky
ako ruže svätej Terezky.“

Píše o sebe P.G. Hlbina v básni Svätá Terezka v roku 1939. Prepásaný zásterou tejto služby, kňazskej i básnickej, ako sam Spasiteľ pri umývaní nôh, usiluje sa básnik vnímať a prežívať silu Božej lásky, i keď jeho srdce je zmietané túžbou naprávať krivdy sveta a byt’ zástancom tých, ktorých odsunuli nabok a stali sa vyhnancami vo vlastnej krajine. S vedomím, že je tu ešte komnata poézie do ktorej si môže chodiť vyplakať bolesti duše, píše v básni Ozveny slnka:

„Kým iný pili víno,
ja som pil život z vlastnej dlane,
ja som pil bolesť, ktorá posilňuje,
ja som pil krásu, ktorá tvorí nový svet.“

Pavla Gašparoviča Hibinu spolu s Rudolfom Dilongom pokladá literárna veda za vedúcu osobnosť Slovenskej katolíckej moderny. V roku 1933 obaja spoločne zostavili Antológiu mladej slovenskej poézie, ktorú literárna kritika pokladá za prvé programové vyhlásenie básnikov katolíckej moderny. V októbri 1933 kňaz - básnik Hlbina uverejnil v Eláne článok Literárna družina Postup, ktorý mal všetky znaky manifestu. Táto literárna družina zároveň predstavovala tzv. najmladšiu - tretiu literárnu generáciu. Hlbina zároveň aj načrtol jej ideové smerovane. Významovú a estetickú orientáciu Slovenskej katolíckej moderny ovplyvnili náhľady francúzskeho literárneho teoretika a náboženského filozofa Henryho Bremonda, ktorého dielo Modlitba a poézia do slovenčiny preložil práve P. G. Hlbina.

„Odovzdal som sa celkom nutne
a biskup Kmeťko vložil na mňa ruky...,”

Hlbinove básnické počiatky spadajú do druhej polovice 20. storočia, keď začal prispieva do študentských literárnych časopisov. Jeho poetika sa cibrila na stránkach Vesny, neskôr v Slovenských pohľadoch, Eláne a časopisoch katolíckej moderny. Hlbina, dobre ovládajúci francúzsky jazyk a literatúru, hľadá to, čo spája katolicizmus s modernou poéziou.
V jeho tvorbe vystupujú do popredia dve dominanty: na jednej strane hlboké náboženské meditácie a reflexie a na strane druhej poetistická hravosť, sklon snívať, zabávať sa metaforami a rýmami. Do centra svojej poézie postavil Boha, v ktorom je všetka krása, dobro a pravda, avšak v jeho básňach rezonuje aj motív ženy, matky, prírody, rodného kraja a túžby po láske.

Hlbinova prvá básnická zbierka Začarovaný kruh (1932) je poznačená symbolizmom. V druhej zbierke Cesta do raja (1933) sa prikláňa k náboženskej meditácii, no nájdeme v nej aj motívy lásky, krásy a životnej pohody, čo viac približuje Hlbinovu poéziu k pozemskému životu. Ďalšie zbierky Harmonika (1935), Dúha (1937) a Belasé výšky (1939) sám autor hodnotiI takto:
,,Harmonika znamená pokus o básnické vyrovnanie telesnosti a duchovnosti. Dúha je kniha odpočinku, poetickej hry a niekoľkých dojmov z ciest... Belasé výšky znamenajú zmierenie sa so životným osudom a rezignáciou v životnej problematike.” Dúhou vytvoril v slovenskej poézii originálnu podobu nového lyrizmu, prejavujúcu sa v slovnej hre.
V období druhej svetovej vojny publikoval iba časopisecky. Povojnové knihy básní z rokov 1946 - 1947 Mŕtve more, Mračná a Podobenstvá odzrkadľujú vnútorný život básnika a ukazujú cestu, ako sa dá zo strašnej apokalypsy vojny dostať ku kráse pokoja. Básnické zbierky Ozveny slnka (1950), Mierové ráno (1952) a Ruže radosti (1955) vnášajú do tvorby sociálne témy pri nástupe socializmu v 50. rokoch.
V roku 1968 pri príležitosti básnikovej šesťdesiatky vyšiel výber Vino svetla s doslovom Čistá poézia a skutočnosť od Milana Hamadu. Vo svojej tvorbe

„rozostrel slová ako rybár siete,
vo vlnách duše lovil čaro krás...
Azda ste nezabudli, azda ešte viete,
ako sa v ozvene chvel jeho hlas...”



Pridané: 24.11.2008 14:44:35